Historický bronz pre slovenský futbal priviezli pred týždňom z Nórska reprezentanti do 19 rokov. Hoci do krajiny Vikingov necestovali s veľkými očami, tretie miesto je doteraz najväčším úspechom Slovenska na európskej či svetovej scéne. Tento fakt je pre nás o to cennejší, že sa oň zaslúžila aj trojica futbalistov FC Nitra Peter Kostoláni, Marek Kostoláni a Marek Bakoš. Po návrate domov, kde ich zväzoví funkcionári odmenili kvalitnými hodinkami a rehabilitačným pobytom na Kanárskych ostrovoch, sa s nami podelili o zážitky, ktoré si zo severu Európy priviezli.
Brankár Peter Kostoláni dostal v základnej skupine síce šesť gólov, no iba štyri z hry a dva mu dali súperi z pokutových kopov. „Do zápasu s domácimi Nórmi, ktorý bol z hľadiska ďalšieho vývoja v skupine pre nás veľmi dôležitý, sme šli s cieľom nedostať gól. To sa nám darilo až do samého záveru, keď proti nám rozhodca odpískal takú penaltu, aká by sa na takomto fóre pískať nemala. Vyhrávali sme však už 5:0, takže to ani príliš nevadilo. V zápase s Čechmi sme zahrali opäť vynikajúco, len škoda, že Španieli po prestávke strelili dva góly a my iba jediný.“
Súperi Slovákov v prvých dvoch zápasoch dohrávali bez vylúčeného hráča... „S Nórmi to nebolo až také dôležité, pretože v tom čase sme vyhrávali už 2:0 a zápas by sme určite dotiahli do víťazného konca, ale proti Čechom to bol moment, ktorý určite ovplyvnil ďalší priebeh stretnutia. Nám sa totiž krátko po vylúčení súperovho hráča podarilo v poslednej minúte prvého polčasu upraviť na 3:2 a po zmene strán sme i napriek tomu, že Česi hrali aj s desiatimi hráčmi výborne, strelili ďalšie dva góly. Za stavu 4:2 to však zabalili a vari desať minút pred samým záverom kričali na rozhodcu, aby zápas už radšej ukončil,“ ozrejmil situácie pri početnej prevahe Marek Kostoláni.
„Myslel som si, že po tom, ako mi dal tréner šancu v Portugalsku, kde som to vôbec nečakal, ju dostanem aj v Nórsku, no proti domácim zvolil inú zostavu, ktorá zabrala výborne aj v druhom zápase, nuž nebol dôvod, aby sa proti Španielom menila. Veď Nóri od nás celkom pokojne mohli dostať aj „osmičku“. S chlapcami sme však zápasy na lavičke prežívali veľmi intenzívne a neraz nám bolo horšie ako im na ihrisku,“ prezradil pocity náhradníka tretí z Nitranov, Marek Bakoš, ktorý sa dostal na ihrisko až v zápase o bronz proti Írom. „V ňom som trému určite nemal, ba skôr som sa cítil správne nabudený na to, aby som chlapcom čo najviac pomohol.“
S výpravou Slovenska bolo niekoľko futbalových odborníkov, ktorí študovali hru súperov a svoje vedomosti potom odovzdávali našim mladým reprezentantom. „Bolo to veľmi dobré, pretože sme vedeli nielen to, akým systémom ktoré družstvo hrá, ale aj ako hrajú jednotliví jeho hráči. Táto pomoc bola skutočne významná a určite sa významnou mierou podpísala pod náš historický úspech,“ pochválil spoluprácu celej slovenskej výpravy Marek Kostoláni.
V zápasoch s tímami z britských ostrovov sú brankári často v súbojoch s hlavičkujúcimi súpermi, nuž tejto „zábavky“ si Peter Kostoláni v zápase o bronz zrejme užil až-až. „Íri nás v tomto smere veľmi prekvapili, pretože hrali dosť technicky. Čakali sme, že budú lopty nakopávať do šestnástky, ale oni hrali najmä po zemi s využitím kolmých prihrávok. Povedal by som, že v prvom polčase sme práve my hrali nakopávanými loptami smerom dopredu a pôsobili i dosť malátne, no po zmene strán sa to podstatne zlepšilo a aj keď gól ako prvý dal náš súper, zápas sme nakoniec zaslúžene vyhrali.“
Tréner Írov Brian Kerr si pochvaľoval výkon brankára Petra Kostolániho, ale zrejme na šampionáte bolo viacero skautov známych klubov i manažérov, ktorí si pozorne všímali výkony každého jedného hráča. „Je pravda, že tam bolo veľa pozorovateľov, ale s nami sa nikto konkrétne o ničom nerozprával. Slová trénera Kerra ma tešia, no ponuku ísť chytať niekde do zahraničia som nedostal žiadnu,“ dodal na margo možného prestupu nádejný gólman spod Zobora.
A s akými najväčšími zážitkami sa chlapci z krajiny Vikingov a fjordov vrátili? „Bolo ich skutočne dosť a dosť. Už to, že sme boli na takomto podujatí, je zážitok sám o sebe. Bývali sme v centre hlavného mesta Osla, ktoré je tiež veľmi pekné. Prvé neopísateľné pocity, keď sa nám doslova tlačili slzy do očí, sme mali po víťaznom zápase s Čechmi. K nim sa vzťahuje aj ďalší krásny zážitok, keď sme s nimi v posledných piatich minútach hrali doslova bago. Loptu sme si posúvali z jednej strany ihriska na druhú bez toho, aby sme im ju požičali, pričom Česi medzi nami behali doslova ako zajace. Všetci diváci na štadióne vstali a tlieskali nám. My sme mali od šťastia takmer slzy v očiach, kým pre nich to bolo dokonalé poníženie. Tento pocit sme si skutočne dokonale vychutnali. Krásny bol aj príchod na Slovensko, kde nám zväzoví funkcionári pripravili milé privítanie. Prirodzene, i doma v Nitre nás známi oslovujú a blahoželajú k veľkému úspechu. Zaň sa však chceme poďakovať všetkým trénerom a ľuďom, ktorí boli pri našom futbalovom raste, ale aj rodičom, ktorí nás do Nórska prišli v hojnej miere povzbudiť a boli akýmsi dvanástym hráčom,“ prezradil svoje pocity Marek Kostoláni, pričom jeho brat Peter ho predsa len ešte doplnil: „Zážitkom pre nás bol aj pozápasový ranný výklus v parku kráľovského paláca a super bol tiež výlet do známeho lyžiarskeho strediska Holmenkollen. Nezabudnem ani na zápas Anglicko - Nemecko, ktorý sme si boli pozrieť. Bolo na ňom aj niekoľko fanatických fanúšikov Angličanov. Jeden z nich približne v 35. minúte preskočil cez ohradu, vošiel na ihrisko, kde si podal ruku asi s piatimi hráčmi a celkom pokojne odišiel preč.“
Slováci si v Nórsku zabezpečili účasť na budúcoročných majstrovstvách sveta v Spojených arabských emirátoch, odkiaľ by sa tiež chceli vrátiť s pocitom dobre odvedenej práce. „Na majstrovstvách Európy šestnásťročných v Izraeli sme skončili piati, teraz na rovnakom podujatí devätnástky tretí, nuž čo keby sme sa o rok opäť posunuli o dve priečky vyššie?“ položil akoby filozofickú otázku Peter Kostoláni, ktorú však vzápätí trošku skorigoval: „Chceli by sme si zahrať s Brazílčanmi či inými slávnymi súpermi, ale vyžrebovanie skupín bude známe až neskôr. V tomto momente si myslím, že prvotným cieľom by mal byť postup zo skupiny“. Kto pozná túto partiu Slovákov, ten vie, že pre úspech spravia aj v arabskom svete maximum.
JOZEF UHLÁRIK
