na. Tak znie zdá sa už definitívne rozhodnutie slovenských súdov. Tentoraz za to môže neprehadný právny stav súvisiaci s Meiarovými amnestiami, na zrušenie ktorých sa nikdy v parlamente nenašla dostatone odhodlaná väšina. Podobne však dopadla drvivá väšina tých, ktorí pod ochranou vtedajšej štátostrany HZDS rozkradli mnohomiliardový majetok, podviedli obanov, zastrašovali, ale i unášali a vraždili udí, ktorých pokladali za nebezpených a nepohodlných. Dopúšali sa pritom porušovania nielen základných pravidiel slobody a demokracie, ale ni pre nich neznamenali ani platné zákony. Pošliapavali ich celkom zjavne, na oiach verejnosti a s opojným vedomím, že im sa ni nemôže sta.
Ke po štyroch rokoch konštatujeme, že mali asi pravdu, je to naozaj hrozné. Ni iné nám však nezostáva. Na slobode sú nielen malí vykonávatelia príkazov i drobní príživníci zo všeobecného rozkrádania. Vlas na hlave sa neskrivil ani jedinému z hlavných aktérov a podporovateov autokracie. Dokonca aj ten, ktorý to celé zapríinil, už dnes pokojne spáva vo svojej pevnosti a drzo sa nám všetkým smeje do tváre - polícia sa okrem teatrálneho vylomenia jeho domových dverí nezmohla na ni významné.
Preo je to tak? Preo nedokážeme presadi spravodlivos ani v prípadoch, ktoré sú nad slnko jasnejšie? Preo radšej strkáme hlavu do piesku a tvárime sa, že „sa“ to inak nedalo, že „sa“ urobilo všetko, o bolo možné, a musíme sa s tým zmieri? Preo nie sme schopní poveda tým, ktorí nás všetkých roky okrádali a zapríinili naše civilizané zaostávanie i voi našim najbližším susedom, že musia nies za svoje iny zodpovednos?
Po odpovede na tieto otázky treba narie hlbšie do minulosti. Slovensko sa najmenej dôrazne spomedzi porovnatených krajín vysporiadalo so svojou komunistickou minulosou. Slovenskej politickej reprezentácii sa tradine akosi nechce dôsledne dištancova od minulosti a vyvodi zodpovednos za zloiny, ktoré pácha štátna moc. To však znamená, že plamenné mítingové rei o „pozatváraní“ tých, ktorí tieto zloiny spáchali, vyznievajú naprázdno. Po niekokých rokoch im už nikto neprikladá vážnos.
Aj tento stav však má svoje riešenie. Stále sú na Slovensku politici, ktorí bojujú za dôslednú likvidáciu zvyškov komunistickej totality, stále je niekoko takých, ktorí veria v nevyhnutnos úprimného úsilia o potrestanie nezákonností. Predstavite koalície Demokratická strana – Demokratická únia Ján Langoš navrhol zákon o sprístupnení zväzkov ŠtB a dlhodobo bojuje proti zvyškom komunistického dedistva. Demokratická strana – Demokratická únia nebude ma na svojej kandidátke nikoho, kto má za sebou komunistickú alebo meiaristickú minulos. Ponúka všetkým slušným uom možnos voli bez toho, aby si museli vybera menšie zlo. A to je v slovenskej situácii vskutku neštandardná ponuka.
