m pracovisku. Zo stability prešla do nestability. Stala sa dílerkou finančného produktu. Vo firme, kde chodia ženy v kostýmoch s elegantnými kufríkmi a kde vyzerajú ako úspešní ľudia. Nachytali ju na sľuby, že do roka si bude môcť kúpiť vlastné auto. Spoločnosť jej začala zasahovať do súkromia. Od šéfa dostala okrem iného aj radu, aby sa rozišla s partnerom a získala viac času na prácu. Chýbali jej komunikačné schopnosti. Nemala auto, tak za klientmi chodila vlakom alebo autobusom. Nemala úspech aj preto, že pôsobila v regióne s vysokou nezamestnanosťou.
„U Andrey sa objavilo zlyhanie z dlhodobého stresu a nahromadenia z viacerých negatívnych zážitkov. Nezvážila svoje možnosti. Zažila prudký vzostup a pád,“ hovorí nitriansky psychológ PhDr. Pavel Csáder, ktorý ju lieči z depresie. Zastáva názor, že človek by mal byť každých päť až sedem rokov pripravený vymeniť profesiu alebo aspoň zamestnanie, čo si žiada sebadisciplínu a sebavzdelávanie. V zahraničí je migrácia prirodzená. U nás sme boli zvyknutí na dlhodobú pracovnú ponuku. Fluktuácia sa v socializme považovala dokonca za nemorálnu. Zamestnanec sa na jedinom pracovisku v živote dožil dôchodku. Dnes sú firmy pružné. Fungujú tri-štyri roky, potom sa obnovujú. Buď sa zamestnanec krátkodobej ponuke prispôsobí, povedzme rekvalifikáciou, alebo musí odísť. Ľudia nesprávne hodnotia odchod zo zamestnania ako svoje zlyhanie či sociálnu nespravodlivosť. Je to ekonomická realita. Mladá generácia, ktorá už má skúsenosti so zahraničia, sa ľahšie prispôsobuje.
„Motivácie sú rozličné. Peniaze nie sú väčšinou na prvom mieste. Peniaze prinášajú krátkodobý zisk a spokojnosť zo zmeny zasa dlhodobý. Nie vždy je zmena úspešná, no prinesie aspoň skúsenosti. Tak ako mladému architektovi, ktorý si otvoril obchod s potravinami. Chcel si zarobiť na lepší ateliér. Jeho predajňu však zlikvidovali veľkoobchodné reťazce. On sa vrátil do pôvodnej profesie, ale bohatší o poznatky z obchodu, čo mu pomohlo,“ zdôraznil P. Csáder.
Zmena zamestnania či povolania súvisí s tvorbou plánu osobného rozvoja, ktorý by si mal jednotlivec pripraviť na tri až päť rokov. Na otázku, prečo by človek v dobrom postavení mal myslieť na zmenu, psychológ odpovedal: „Staré čínske porekadlo hovorí, že slnko vychádza preto, aby zapadlo. Aj úspešný by mal rozmýšľať nad tým, čo bude robiť, keď bude neúspešný. Je to otázka osobnej zodpovednosti.“ (bej)
