Futbalisti Dusla Šaľa boli dlho medzi tými, ktorí mohli pomýšľať na postup do druhej ligy, no zbabraný stred jarnej časti ich odsúdil iba do úlohy „štatistu“. V klube po nepresvedčivých výkonoch vymenili trénera, a tak najkompetentnejšou osobou na zhodnotenie uplynulého ročníka bol prezident Ján Valent.
- S akým cieľom ste vstupovali do sezóny a ako ste spokojný po jej skončení?
- Do nového ročníka sme šli s tým, že tak na 99 percent chceme postúpiť, na čo bol nielen dostatočne kvalitný káder, ale aj vytvorené podmienky. Po jesennej časti bola naša pozícia pomerne dobrá, lenže potom prišli výbuchy v podobe prehry so Senicou, remízy v Prievidzi a opäť domácou prehrou s Novým Mestom, takže na postup sme mohli takmer s definitívou zabudnúť. Po týchto troch nevydarených kolách sme vymenili trénera a spravili sme aj zmeny v kádri, čo sa ukázalo ako prospešné. Mužstvo síce potom ešte dvakrát po sebe prehralo, lenže po zohratí sa v záverečných piatich zápasoch štyrikrát vyhralo a raz remizovalo.
- Je sklamanie z nesplneného cieľa veľké, alebo je spokojnosť s uplynulým ročníkom aspoň čiastočná?
- Prirodzene, spokojní nie sme, pretože sme chceli postúpiť, no na druhej strane sme spokojní s tým, aké opatrenia sme po neúspešných výsledkoch spravili, a ako na hru mužstva zapôsobili. Mladí totiž dokázali, že futbal hrať vedia, a že na nich môžeme stavať. Treba však povedať, že tejto sezóny je škoda.
- Niečo ste už smerom k hráčom naznačili, a tak by nás zaujímalo, s ktorými spokojnosť bola, a s ktorými nie, čo dokumentovalo aj vyradenie až trojice skúsených borcov z kádra?
- Tí skúsení, ako boli Adamčík, Faltinovič, Prúčny či Jurík, sklamali v dôležitých jarných zápasoch a viackrát neboli takými ťahúňmi, akých by mužstvo potrebovalo. Myslím si, že niekoho vyzdvihovať či haniť by nebolo dobré, pretože raz zabral jeden, inokedy druhý. V mnohých zápasoch sa starší s mladšími celkom dobre dopĺňali. Myslím si, že kolektív bol pomerne vyrovnaný a nemal vysloveného ťahúňa. Opakujem ešte raz, škoda len, že zbytočným zlyhaním v troch zápasoch sme stratili jednu sezónu. Výbor a sponzori totiž spravili všetko pre to, aby mali hráči podmienky na vysokej úrovni, za čo právom očakávali splnenie druholigového cieľa.
- Na čo sa chystáte v tej nadchádzajúcej?
- O tom sa môžeme rozprávať až vtedy, keď budeme mať jasno, ako na tom budeme s financiami. Prísľub od Mesta i Dusla na pomoc máme, nuž by to mohlo byť opäť dobré. Isté však je, že stavať chceme najmä na tých hráčoch, ktorí u nás dohrali jarnú časť. Myslím si však, že aj napriek tomu k posilneniu o jedného či dvoch, maximálne však troch hráčov príde.
Mužstvo Quarty Neded sa po dva predchádzajúce roky nezdržalo v žiadnej súťaži viac ako jednu sezónu. Piatou a štvrtou ligou teda doslova preleteli, lenže v tretej svoje ambície predsa len trochu prehodnotili. Ako, na to nám dal odpoveď tréner Jozef Mrllák.
- Treťoligový nováčik si zvyčajne vysoké ciele nedáva, ako to bolo vo vašom prípade?
- Ani my nie sme výnimkou. Vychádzali sme z reality, že teraz to bude určite iné ako v nižších súťažiach, nuž veľké oči sme nemali. Jediným naším cieľom bolo, aby sme tretiu ligu udržali aj pre ďalší ročník.
- Pre splnenie tohto cieľa ste prikročili aj k doplneniu kádra?
- Presne tak. Pred sezónou prišli Semanko, Sládeček, Bakai, Nozdrovický a brankár Mráz, počas zimy bratia Jedinákovci, Černáček a Heriban.
- Ako ste boli spokojný s výkonmi všetkých týchto posíl, ktorých nebolo rozhodne málo?
- Moje očakávania splnili Nozdrovický s Černáčkom, striedavé výkony podávali bratia Jedinákovci a tiež Heriban. Mráz chytal dosť nestabilne, no a Bakai bol síce snaživý, lenže do našej koncepcie celkom nezapadol. Na jeseň to bolo ešte ako-tak, ale na jar bol dosť nevýrazný.
- Naplnila tretia liga vaše očakávania?
- Pre dedinku, ktorá má vari tritisíc obyvateľov a vo svojom kádri asi len piatich svojich (za svojich berie tréner aj hráčov Šale - pozn. red.) hráčov, je takáto súťaž skutočne maximom. Očakával som kvalitnú súťaž, čo sa v jej priebehu aj potvrdilo, veď v nej hrali niekoľkí bývalí druholigisti. Navyše bola aj veľmi vyrovnaná. Svedčí o tom aj ten fakt, že ešte tri kolá pred jej koncom bolo v hre o vypadnutie vari šesť tímov.
- Bolo vám pri toľkej vyrovnanosti niekedy tak ťažko, že ste už aj zapochybovali, či sa v súťaži udržíte?
- Po jeseni sme mali iba trinásť bodov, no veľa sme ich zbytočne postrácali neskúsenosťou našich hráčov. Darmo sme zvádzali vyrovnané súboje s mnohými kvalitnými mužstvami, ba domáci zápas so Senicou bol asi najkvalitnejší v celom ročníku, keď nám body unikali doslova medzi prstami. Vedel som, že ťažké to bude až do samého záveru, no i napriek tomu som ani na okamih nezapochyboval o tom, že tretiu ligu zachránime.
- Cieľ ste teda splnili, ale čo bude ďalej?
- Podľa predbežných rozhovorov by sme tých hráčov, ktorí dostávali menej šancí zahrať si, chceli pustiť na hosťovania či do iných klubov, ktoré o nich prejavia záujem. O pohyboch v kádri sme sa ešte detailnejšie nerozprávali, no vieme, že nastanú. A to dnu i von. Určite potrebujeme získať nejakých hráčov najmä na zvýšenie kvalitatívnej konkurencie na niektoré posty, lenže chceme do zostavy zapracovať aj ďalších našich mladíkov. Nech už je tak, alebo onak, tretiu ligu chceme udržať aj po skončení nasledujúceho ročníka.
Až do posledného kola bojovali hráči Strojára Nitra o svoje bytie či nebytie v tretej lige. Po tom, ako sa im v predchádzajúcej sezóne podarilo zachrániť až takmer v hodine dvanástej, teraz ich snaženie úspechom neskončilo. Viac nám o nevydarenej sezóne prezradil tréner Miloš Belák.
- Jarná časť minulého ročníka bola v podaní vášho mužstva veľmi dobrá, no jesenná toho posledného dopadla doslova katastrofálne a mierou vrchovatou sa pričinila o to, že ste zo súťaže nakoniec vypadli. Čakali ste, že môže mať mužstvo dve takéto rozdielne tváre?
- To rozhodne nie. Ba práve naopak. Myslel som si, že po tom, ako z mužstva odišiel iba Oremus, prišli Pavlík s Beňušom a pred zápasom v Nových Zámkoch aj Kozel, budeme pokračovať v úspešných výsledkoch a dobrej hre i na jeseň. Nevyšiel nám však úvod, potom sa na šesť zápasov zranil Dekýš, a už sa to s nami viezlo.
- Po polsezónnej analýze ste zrejme hľadali príčinu. Našli ste ju?
- Pravdepodobne áno. Videl som, že v zápasoch nezabrali tí, od ktorých sme to čakali, nuž v zime sme sa s nimi rozlúčili. Namiesto nich prišli Šindler, Bernát, Kompas a z dorastu mladý Kovan, čo sa nakoniec ukázalo ako vhodná obmena kádra. Myslím si, že naša sila týmito zmenami vzrástla ak už nie o stodvadsať, tak o sto percent určite. Prirodzene, veľa sa muselo zmeniť aj v prístupe a myslení samotných hráčov. Zimná príprava bola určite taká dobrá ako rok predtým, lenže niektorí jednotlivci si mnohé veci museli usporiadať aj vo svojich hlavách. Jednoducho ich príprava na zápas nebola v jesennej časti taká, ako na jar, čo potvrdili aj samotné zápasy v nej.
- Tesne pred záverom ste prehrali doma so Šaľou a nakoniec aj v doslova bratovražednom boji o všetko v Sládkovičove. Tieto dva zápasy však určite nerozhodli o tom, že ste vypadli. V ktorej časti jarných odviet ste si svoj záchranársky konár podpílili najviac?
- Máte pravdu, že to nebolo v posledných dvoch kolách, ale už v tých predchádzajúcich. Ak neberiem do úvahy absolútne zbabranú jeseň, tak teraz nás môže mrzieť domáca prehra s Myjavou/Turou Lúkou a remíza v Novom Meste. Keby sme mali z týchto dvoch zápasov šesť bodov, dve posledné kolá by možno už nič neriešili.
- Vaša šanca na udržanie sa v tretej lige ešte aspoň v teoretickej rovine žije, no vy sa už musíte pripravovať na novú, možno aj štvrtoligovú sezónu. Začnete opäť s prebudovávaním kádra?
- Áno, pretože tak, ako sme to robili doteraz, to k ničomu dobrému neviedlo. Musíme čo najviac stavať na svojich vlastných hráčoch. Náš dorast teraz postúpil do tretej ligy, možno tam nejakí dobrí hráči budú. Chceme sa poobzerať aj po niečom v nižších súťažiach, pretože aj tam je kvalita, no títo chlapci, ale aj ich kluby, nemajú až také veľké finančné nároky. Niektorým hráčom u nás končia zmluvy a zrejme odídu, preto budeme potrebovať, aby takých šesť až sedem nových prišlo. A s nimi sa pustíme do tvrdej práce.
