relcom uplynulého ročníka druhej najvyššej futbalovej súťaže so 17 gólmi stal 22-ročný útočník FC Nitra Jozef Jelšic (na snímke Miroslava Földešiho). Táto pocta je zrejme aj pre neho iba slabou náplasťou za nie príliš vydarenou sezónou pod Zoborom, kde rozhodne mali vyššie ambície ako iba konečné siedme miesto. Po úrodnej sezóne sme druholigovému kanonierovi položili niekoľko otázok.
- Spomínate si, kedy ste po prvýkrát vážnejšie pričuchli k futbalu?
- Bolo to v mojich rodných Veľkých Ripňanoch a mal som asi päť či šesť rokov. Po otcovi som bol vždy útočným typom, nuž od začiatku som hrával v predných „líniách“. Zrejme po ňom mi zostal môj dobrý nos na góly.
- V Nitre ste už takmer desať rokov a za ten čas ste toho odohrali skutočne dosť. Mali ste aj gólovo lepšiu sezónu ako bola táto?
- Nie, táto bola doteraz najlepšia. Pomerne vydarená bola aj tá spred zhruba troch rokov, keď som strelil sedem prvoligových gólov v dresoch Prievidze a Nitry.
- V práve skončenej sezóne ste síce strelili najvyšší počet gólov, ale ako sa vám vydarila herne?
- Herne až taká dobrá nebola, ale to isté sa dá povedať aj o celom mužstve. Mali sme dobré, no aj slabé zápasy.
- Sledujete, koľko gólov už máte na svojom konte?
- Ja nie, ale môj otec si vedie denníček, nuž on by presný počet určite vedel.
- Okrem Nitry ste hrávali na vojne v Devíne a v už spomínanej Prievidzi, kde sa vám pozdávalo najviac?
- V Devíne som toho veľa nenahral, pretože v tom čase tam bol veľmi kvalitný káder, a tak môžem povedať, že asi najlepšie to bolo v Prievidzi, kde som hrával pravidelne a oproti Nitre tam boli skutočne veľmi dobrí fanúšikovia. Vedeli nás aj v čase, keď sa nedarilo, povzbudiť, čo bolo v dosť ostrom protiklade s tými v Nitre, ktorí zväčša iba pískajú a nadávajú nám, akoby sme nechceli podať čo najlepší výkon.
- Spolu so spoluhráčmi ste skončili v tabuľke siedmi. Nemal káder spod Zobora na to, aby bol medzi poprednými mužstvami súťaže?
- Podľa mňa áno, ale náš výkon dosť negatívne ovplyvnili dobre známe udalosti okolo vedenia klubu. V mužstve vládla nervozita aj kvôli nevyplateným financiám, takže na jar to už nebolo ono.
- Myslíte si, že ocenenie pre najlepšieho druholigového strelca by vám mohlo otvoriť dvere k nejakému „zaujímavejšiemu“ klubu?
- Bol by som veľmi rád, keby mi posledná strelecky vydarená sezóna dopomohla k angažovaniu do nejakého prvoligového klubu, lenže na to je zrejme treba mať aj trochu šťastia, a tiež musím presvedčiť, že dokážem nielen strieľať góly, ale dobre hrať aj futbal. Zatiaľ neviem o tom, že by sa o moje služby niekto zaujímal. Navyše, k Nitre ma viaže ešte ročná zmluva.
- Neľutujete dnes, že vaše kroky za veľkým futbalom viedli práve do Nitry?
- To vôbec, pretože som tu prežil veľa pekného. Dúfam, že najbližšie dni zažehnajú krízu v klube, a že sa v ňom bude robiť opäť tak, aby sme boli spokojní nielen my, hráči, ale po našich výkonoch aj diváci.
JOZEF UHLÁRIK
