Bola to túžba po samostatnosti a slobode, ktorá zaviala Franza Schuberta do Želiezoviec. Prácu pomocníka učiteľa kdesi na rakúskom vidieku, ktorú mu nanútil otec, hodil za hlavu a vzal si dovolenku. Po šestnástich hodinách s prenocovaním vystúpil 7. 7. 1818 z poštového koča v Želiezovciach. Ak by bolo prijatie u grófa Johanna Karola Eszterházyho vrúcne, zaiste by sme sa to dočítali v Schubertovom denníku. No bolo to skôr naopak. Čo ho sem teda ťahalo? Ako učiteľ hudby grófových dcér, trinásťročnej Caroline a pätnásťročnej Marie, si dobre zarobil a po prvý raz v živote nemal finančné problémy. „Náš kaštieľ nie je najväčší, ale veľmi pekne postavený. Obklopuje ho pekná záhrada. Bývam v dome inšpektora. Celkom pekné mesto, odhliadnuc od 40 husí, ktoré niekedy gagocú tak silno, že človek vlastné slovo nepočuje,” napísal Schubert domov. Eszterházyovci sa sem, do krásneho prostredia, sťahovali na leto, počas roka bývali vo Viedni. Na grófom dvore nebol skladateľ spočiatku veľkým pánom. Veď patril len k vyššiemu služobníctvu a aristokratické maniere mu aj tak neboli vlastné.
Miestom vyučovania dcér, ku ktorým sa pridávala aj ich matka, bol neďaleký Soví zámoček. Dolu pracoval, hore býval. Akoby ho postavili pre Schuberta. Keď vybehnete po sedemnástich strmých schodíkoch, musíte si dávať pozor na hlavu. Jemu nízka klenba neprekážala, veď velikán klasickej hudby meral len 157 centimetrov. „Asi nebol veľký krásavec. Vraj bol krátkozraký a nohy mal do O. Len reči sa vedú, že sa zaľúbil do mlynárky z neďalekej Trhyne. Bola jediná z prostého ľudu, čo ho ináč veľmi fascinovalo a v tvorbe inšpirovalo, s ktorou sa mohol porozprávať. Pochádzala totiž od nemeckých kolonistov,” rozpráva sprievodkyňa pamätnej izby Franza Schuberta v Želiezovciach Blanka Molnárová. Rukou prejde po klávesoch staručkého klavíra s viedenskou visačkou a osvetľuje jeho minulosť: „Hrával na ňom sám Schubert. Keď sa grófovi Eszterházymu prestalo páčiť, že dievčatá navštevovali skladateľa priamo v Sovom zámočku, nechal klavír preniesť do kaštieľa. Aby ich mal skrátka pod dohľadom,” usmeje sa sprievodkyňa Molnárová. Po vojne sa do kaštieľa nasťahovala škôlka a v súčasnosti je vyrabovaný, bez okien a s odpadávajúcou omietkou.
Dnešným živým svedkom Schubertovej tvorby v Želiezovciach je mohutná lipa v zámockom parku. Majstro tu skomponoval 14 skladieb. Do Viedne sa vrátil po štyroch mesiacoch oddýchnutý a s tučným mešcom. Juraj Gerbery
