ediska na Kolíňanskom kopci sa podpísalo 491 z 825 oprávnených voličov (59,5%), žijúcich v Pohraniciach. „Petičné hárky sme v utorok odovzdali na ministerstvo obrany aj životného prostredia. Zo zákona sa musia vyjadriť do tridsiatich dní,” informoval nás starosta obce Ladislav Hajdu.
„Obvinenia”, že cieľom celej akcie je snaha zviditeľniť sa pred blížiacimi sa voľbami, odmieta. „Petícia sa robila na podnet poslancov obecného zastupiteľstva, odsúhlasili ju všetci dvanásti.” Pre tento krok sa rozhodli dva dni po tom, ako boli „Pohranice nadmerne zamorené neznámym plynom, postihnutí občania sa sťažovali na pálenie očí a ťažkosti s dýchaním”. Podľa plk. Ing. Milana Dovalovského, veliteľa brigády vojenského útvaru 4405 Nitra, išlo o dym zo štandardných imitačných prostriedkov. Uistil nás, že dymovnice nie sú zdraviu škodlivé.
V spomínanej petícii sa ďalej uvádza, že počas vojenského výcviku dochádza často k znečisťovaniu ovzdušia a poškodzovaniu životného prostredia prašnosťou, plynmi a nadmerným hlukom. Zaznamenali sme ale aj názor, že sú to len „táraniny”. „Nehľadajme problém tam, kde nie je,” vyjadril sa 63-ročný Pohraničan. Tvrdí, že petíciu rozprúdili dvaja ľudia, ktorí si postavili pivnice neďaleko výcvikového strediska.
„S vojskom nás už roky spája veľmi dobré priateľstvo. Keby sme všetci natiahli kanady a maskáče, čo sme kúpili od vojakov, bolo by nás päťsto občanov. Sme radi, že sú tu, sú to naši synovia a je lepšie, keď cvičia tu u nás blízko ako keby boli v Afganistane,” konštatuje sa v liste, ktorý sme dostali do redakcie.
Obyvatelia Pohraníc teda jednotný názor na prítomnosť vojakov nemajú. Ako sme už uviedli, za ich odchod sa vyjadrilo necelých 60 percent oprávnených voličov. Teraz je na ťahu ministerstvo obrany, ktoré podľa starostu už prejavilo záujem o rokovanie. Ani on sám však zrejme veľmi neverí tomu, že výsledkom bude zrušenie výcvikového strediska na Kolíňanskom kopci. „Nie sme tu z vlastného rozhodnutia. Pokiaľ bude mať republika ozbrojené zložky, vždy to bude predovšetkým vec konsenzu. Armáda niekde cvičiť musí,” konštatoval plukovník Dovalovský.
Miriam Hojčušová
