me v našom krajskom meste s radosťou privítali odchovanca nitrianskeho hokeja a v súčasnosti hráča HKm Zvolen Dušana Mila, ktorého mnohí označili za najpríjemnejšie hráčske prekvapenie uplynulého šampionátu. I napriek obrovskému úspechu si stále skromný Dušan aj s rodinou v nabitom programe našiel čas na debatu pri kávičke, pri ktorej na stole ležala zlatá medaila. „Moje vystúpenie na olympiáde sa s týmito majstrovstvami dá porovnávať iba veľmi ťažko. V Salt Lake City som si zahral pomenej, vo Švédsku pravidelne a predovšetkým sme dosiahli obrovský úspech,“ porovnal dve posledné veľké svetové hokejové podujatia Dušan. „V základnej časti sme hrali celkom dobre, prehrali sme iba s Fínmi a potom to už bolo prakticky iba o jednom stretnutí - s Kanadou. Vedeli sme, že ak vyhráme, budeme úspešní. V prípade nášho vypadnutia by to bolo určite pre všetkých Slovákov vzhľadom na silnú skladbu nášho tímu sklamaním. Po zápase so Švédmi som sa snažil nepripúšťať si, že je to finále majstrovstiev sveta. Pravdupovediac, nedalo sa na to nemyslieť. Podvedomie silne pracovalo. Uvedomoval som si, že jediná chyba v tomto stretnutí nás môže stáť strašne veľa.“ Počas finálového zápasu s Rusmi sa göteborskou halou Scandinavia ozývalo mohutné „Slovensko, Slovensko“, čo si všimli i naši „zlatí“ chlapci. „V semifinále proti Švédom bolo tých divákov pomenej, no i napriek tomu sme povzbudzovanie počuli. S Rusmi však prišlo množstvo ľudí a bolo to super. Ak by sme hrali finále s domácimi, asi by toľko lístkov nezohnali,“ smeje sa Dušan, ktorý so spoluhráčmi po záverečnej siréne odštartoval nekončiace oslavy. „Samozrejme, niečo sme si vypili, veď bolo čo oslavovať. Pri večeri s manželkami sme si dali nejaké to pivko či víno. Niektorí chalani si to potom namierili na miestnu diskotéku, no my s manželkami sme si išlo okolo tretej hodiny ľahnúť,“ hovorí Dušan, s ktorého menom sa pri komentovaní spájal i záujem severských klubov. Mnohí dokonca Milovi predpovedajú úspech v NHL podľa vzoru Sekeráša. „Je pravda, že už chcem vyskúšať i legionársky chlebík, no o NHL vôbec neuvažujem. Sekeráš bol svojho času v úplne inej pozícii. Ja som sa už dohodol so švédskym tímom MoDo. Boli ma pozrieť na majstrovstvách, hovoril som aj s trénerom a potom dali ponuku môjmu agentovi. Rozhodol som sa teda pre tento klub, zmluva znie na dve sezóny plus opcia na ďalší rok. Je to kvalitná a rýchla súťaž, chcem sa otestovať, či budem na to stačiť,“ dodáva na záver „prekvapenie“ šampionátu. V čo najkratšom čase by si Dušan s rodinou, ktorá ho spolu s priateľmi z Nitry či Zvolena po zápasoch „zasypávala“ SMS správami, rád oddýchol niekde pri mori.
A ako „trpela“ pri televíznych prenosoch manželka Martina Milová? „Doma to bolo pre mňa napínavejšie, priame prenosy nás držali v napätí do poslednej sekundy. Samotné finále, na ktoré som pricestovala, sa mi zdalo uvoľnenejšie. Pravdupovediac, ani mi to ako finále majstrovstiev sveta nepripadalo. A aké to je mať doma majstra sveta? Niekedy sa tak skutočne tvári, potom ho musím krotiť... Celá rodina i naše okolie je však na Dušana veľmi hrdá.“ To veríme. MAREK STRÁPEK
