alo vo Švédsku spolu s hokejistami množstvo krajanov. Z vari troch tisícok fanúšikov, ktorí sa na severe Európy objavili v deň finále šampionátu, sme našu pozornosť upriamili na trojicu Nitranov, ktorá sa do krajiny Vikingov vydala už pred štvrťfinálovým stretnutím Slovákov s Kanadou a vo Švédsku vlastne strávila sedem dní. „Pricestovali sme tesne pred zápasom s Kanaďanmi a veru, keď sme v druhej tretine prehrávali 0:2, aj sa mi zakrútila hlava pri pomyslení, že nás o chvíľu čaká 24-hodinová štreka späť domov,“ spomínal na prvé dojmy zo Švédska Martin Ševčík. Tisícsedemsto kilometrovú cestu za hokejom merali spolu s ním brat Roman a kamarát Peter. Z Nitry si to namierili do Rostocku, odkiaľ sa trajektom preplavili do Dánska a potom tunelom pod Baltickým morom trielili do Karlstadtu, kde hrali naši spomínaný zápas proti „javorovým listom“. „Prvý deň som v hľadisku napočítal možno päťdesiat Slovákov, ale nechýbala napríklad tradičná fujara a na oslavu postupu aj červené striky,“ vykresľoval M. Ševčík momenty z prvého veľkého víťazstva Slovákov. V stredu prišlo na rad sťahovanie do vari dvesto kilometrov vzdialeného Göteborgu, kde sa Nitranom podarilo zložiť hlavy priamo v hoteli, v ktorom boli ubytované aj hráčske výpravy. Štvrtok, deň semifinálového duelu so Švédskom, patril od rána prechádzke po meste, kde sa stretali s dobre naladenými fanúšikmi troch koruniek. „A samotný zápas s domácou reprezentáciou bol pre nás ďalším nezabudnuteľným zážitkom. Neopakovateľná atmosféra vyvrcholila v predĺžení trestnými strieľaniami a v pamäti mi utkvelo doslova fanatické povzbudzovanie divákov z Čiech, ktorí nás v niektorých momentoch hromovým „Slovensko, do toho“ doslova ťahali. Večer na hoteli potom medzi nás prišli na recepciu Jožo Stümpel, Dušan Milo, Miro Hlinka a Jano Lašák, ktorý nám predviedol hodinky, ktoré dostal za vyradenie Švédov,“ spomínal Martin s úsmevom na švédsku anabázu. „A v piatok nám začali vyzváňať mobily, pretože chuť na finále dostali ďalší kamaráti.“ Bolo teda pre nich treba zohnať pätnásť lístkov a v sobotu, tri hodiny pred finále, prišli vedno v trojtisícovej láve, ktorá sa vovalila do Švédska. „Toľko Slovákov sa v zahraničí na jednom mieste určite nestretlo. Cítili sme sa ako doma a prekvapení z toho boli aj samotní Švédi, ktorí sa vo finále proti Rusom pridali tiež na našu stranu.“ A tu už Slovákov nezlomilo ani ruské vyrovnanie na 3:3. „My sme videli, ako chlapci dva razy otočili stav 0:2, a preto tretí gól súpera nemohol našich zlatých chlapcov zlomiť, čo o chvíľu potvrdil Peter Bondra.“ Niet divu, že po prežitom je Martin Ševčík už dnes rozhodnutý cestovať aj o rok do Fínska. A fandiť bude majstrom sveta. ŠTEVO KORMAN
