iateľ Miloš Bubán
Na výstave Ivett Axamitovej sa v topoľčianskej Galérii zišlo nečakane veľa hostí. Vernisáž otvoril Miloš Bubán, dlhoročný priateľ a obdivovateľ jej tvorby.
Keramické diela v kombinácii s drevom oslovili každého. Keďže autorka sa venuje aj sakrálnej tvorbe, mnohé práce dýchali kresťanskými motívmi. Nezvyčajnosť jej štvrtej výstavy v Topoľčanoch podfarbovalo citové zblíženie s mestom a okolím. Deviateho marca sa totiž vydala za Topoľčanca a svadba sa konala v Topoľčianskom okrese. V auguste čakajú potomka, a tak sa jej duševný stav odzrkadlil nielen v posledných prácach, ale prebleskoval celou vernisážou a rozjasňoval tváre priateľov a známych, ktorí ju prišli pozdraviť. Medzi nich patrila aj nitrianska herečka Eva Pavlíková či bývalá hlásateľka Slovenskej televízie Nora Beňačková.
„S Ivett sa poznáme takmer dve desiatky rokov,” odpovedal na naše zvedavé otázky Miloš Bubán. „Voláme si každý deň a stretávame sa minimálne raz za týždeň. V ateliéri v Ivanke pri Dunaji má krásny krb a ja sa tam chodím dobíjať. Som narodený v lete, môj živel je oheň a slnko, a tak hlavne v zime naše stretnutia bytostne potrebujem. Veľmi si rozumieme a úplne si dôverujeme.”
Na otázku, či nie je ťažké udržať citové zblíženie muža a ženy na úrovni priateľstva, sa priznal, že v prvom roku známosti bol ich vzťah intímny. Dnes sú dobrými priateľmi, na svadbe jej bol dokonca za svedka. Manžela pozná spred piatich rokov, kedy sa zoznámili na výstave. Ivett sa mu zverovala so všetkými radosťami a starosťami, ktoré v tom čase prežívala. Teší sa, že našla partnera, s ktorým si duševne rozumie. Z jej tvorby sa mu najviac páči práve posledné obdobie, v ktorom sa odzrkadľuje radostné očakávanie dieťatka a láska. O sebe nám prezradil, že práca lekára a moderátora v televízii sú pre neho rovnocenné. Ako blíženec musí robiť minimálne dve roboty, aby bol spokojný. V živote sa drží hesla: Vždy treba mať dobrú náladu. Aj keď to nie vždy pomôže, aspoň to druhých nahnevá.
S kyticou kvetov prišiel na vernisáž aj bývalý nitriansky primátor Vladimír Libant, ktorý bol jedným z ľudí nápomocných pri zviditeľnení autorkiných prác. Ako nám povedal, s jej tvorbou s kresťanskou tematikou sa zoznámil v roku 1994 a o rok neskôr podporil jej prvú výstavu v Nitre. V roku 1995 ju oslovil aj pri príležitosti návštevy pápeža Jána Pavla II v Nitre. Počas slávnostnej svätej omše, ktorá sa konala na letisku v Janíkovciach, mu odovzdal jej originálne umelecké dielo „Posledná večera”, ktoré vytvorila pre túto príležitosť.
„Ona je „človečí” človek, akých je dnes málo,” povedala o autorke Oľga Csákayová, viceprezidentka dámskeho klubu Homo Nitriensis, inak aj nitrianska mestská poslankyňa. „Nezištne nám pomáha už dvanásť rokov, odkedy organizujeme Ples osobností. Vždy nám venuje jedno umelecké dielo, ktoré vydražíme v prospech humanitných akcií. Som rada, že jej Topoľčany priniesli šťastie.”
Jolana Čuláková
