Druhým najväčším sviatkom po Vianociach sú oslavy vzkriesenia, čiže veľkonočné sviatky. Ich tradícia siaha do dávnej minulosti, k našim pohanským predkom. Tešili sa a oslavovali návrat slnka, ktoré svojimi teplými lúčmi vdychovalo život, na prestol posadilo bohyňu jari – života Vesnu s druhom Vesníkom. Ten otváral nebeskú bránu a na zem zosielal nebeskú rosu, krásu, zdravie , lásku, silu a všetkým vospolok nádej z nového života a z hojnej úrody. K tomuto neodmysliteľne patril očisťovací rituál nežného pohlavia čistou vodou, vykonávaný chlapmi. Nasledovalo šibanie vŕbovými prútmi, aby sa predišlo „vyhadzovaniu“ nepríjemných vredov. Vodou očistené devy venovali kúpačom podarúnok, symbolizujúci vznikajúci život. Boli to pestro pomaľované vajíčka – kraslice, miniatúrne zajačiky, kuriatka, belostné barančeky – ovečky alebo kytičky prvých jarných kvietkov či kvety vŕby – rakyty (bahniatka). Ako odmena nesmel chýbať skromný „gáblik“ na zahryznutie, ako aj alkohol pre povzbudenie veľkonočnej radosti. Aj keď súčasnosť je v očisťovaní a šibaní poskromná, sú ešte na Slovensku regióny, v ktorých sa veľkonočné tradície dodržiavajú. V minulosti boli veľkonočné zvyky medzi ľudom tak silno zakorenené, že ich prevzalo aj kresťanstvo. Spojilo ich s mŕtvychvstaním Krista a cirkev ich uznala na Nicejskom sneme roku 325. Tam aj určila, že hlavný veľkonočný sviatok sa má oslavovať prvú nedeľu po jarnom splne mesiaca. Keď spln padne na nedeľu, Veľká noc sa má sláviť v nasledujúcu nedeľu, preto sa veľkonočné sviatky pohybujú v rozpätí od 22. marca do 25. apríla.LadislavGaraj