Bolo ich sedem, z toho dvaja mladiství, ktorí si chceli vylepšiť životný štandard. I keď nikdy nešli na vec všetci siedmi naraz, vždy sa niekoľkí z nich dohodli na spoločnom lupe. Dobre vedeli, ako prísť k peniazom či k iným lukratívnym tovarom. Stačilo sa im poprechádzať po krčmách v Šali a okolí, aby si vystopovali vhodnú obeť. Ideálni boli páni, nadopovaní borovičkou alebo podobnými sedatívami, prípadne vlastníci mobilných telefónov. Na prvú akciu sa vybrali vlani v januári do šopornianskeho pubu, kde si od 23-ročného mladíka požičali mobilný telefón. Samozrejme, že ho odmietli vrátiť a po silných rečiach ho mladík ani nežiadal späť. Ďalšiu obeť si vystopovali o mesiac neskôr v šalianskom komplexe Večierka. Išlo o staršieho pána, ktorý mal nielen „pod čapicou“, ale v peňaženke aj 2 450 korún. O peniaze však vďaka lúpežníckym kumpánom prišiel oveľa skôr, ako o rannú opicu. Partia zo spomínanej sedmičky, posmelená úspechom, ešte v ten istý deň zastavila 52-ročného pána na Kráľovskej ulici. Pripravila ho o 450 korún a občiansky a vodičský preukaz. O týždeň neskôr si delikventi zopakovali predstavenie na Vlčanskej ulici, kde pod vyhrážkami žiadali od 53-ročného muža tisíc korún. Toľko pri sebe nemal, o čom sa presvedčili na vlastné oči. Keď ho „prelašovali“, našli totiž iba 70 Sk. Posledný prípad podarenej sedmičky, zaprotokolovaný v súdnom spise, sa odohral v marci na železničnej stanici. Chlapci si chceli zatelefonovať a do rany im prišiel 20-ročný mladík. Ten im síce mobil odmietol požičať, no pod vyhrážkami násilia sa svojho Ericssonu za vyše deväťtisíc korún musel nedobrovoľne vzdať.
Za všetko raz treba zaplatiť, a tak sa koncom minulého roku aj sedmička páchateľov ocitla pred Okresným súdom v Šali. Hovorí sa, že „čas sú peniaze,“ a tak si štyria z nich za lúpeže finančných hotovostí a predmetov odpykajú za mrežami tresty od jedného do dvoch rokov. Zvyšní traja vyviazli s podmienečnými trestami. J. M.Červeň
