Vo štvrtok krátko pred obedom sa začali na Mestskej polícii v Šali množiť telefonáty oznamujúce uviaznutie či primrznutie labutí na zľadovatelom povrchu Váhu neďaleko zimného prístavu. Na uvedené miesto okamžite vyrazila hliadka mestskej polície, ktorá informáciu potvrdila. Nešlo však o húf labutí, no iba o jednu. Keďže sme sa práve v tomto čase nachádzali v spoločnosti náčelníka polície Petra Krokavca, bola nám ponúknutá možnosť zúčastniť sa tejto záchrannej akcie v úlohe pozorovateľov. A hoci bolo vonku osem stupňov pod nulou, nezaváhali sme. Na vyvýšenom brehu po ľavej strane toku Váhu sme boli už za niekoľko minút, krátko po nás dorazili i príslušníci hasičského a záchranného zboru. Na protiľahlej strane rieky spustili na vodu motorový čln, v ktorého posádke nechýbal okrem hasičov ani mestský policajt. Na zamrznutej rieke sa však loď pohybovala iba veľmi ťažko, miestami si cestu k labuti razili členovia posádky železnými tyčami a sekerami, ktorými prerážali hrubú vrstvu ľadu na hladine. Celej akcii pod názvom Labuť sa okrem prítomných policajtov, hasičov a z mosta pozerajúcich okoloidúcich prišiel prizrieť i kŕdeľ labutí. Keď sa už čln po niekoľkých minútach prebíjania sa zmrznutou hladinou priblížil k uviaznutému vtákovi asi na pätnásť metrov, ľady začali praskať a lámať sa. Labuť vyviazla i bez priameho kontaktu s jej záchranármi. Ako by však dopadla bez ich vniknutia na Váh, si vieme predstaviť zrejme všetci. Akcia Labuť sa vydarila, radosť neskrýval nik z prítomných a ani my. Konečne sme sa mohli z treskúcej zimy presunúť do tepla auta.
Marek Strápek