Už niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami sa začali v Šali „šuškanice“, či ten či onen po komunálnych voľbách zasadne na stoličku primátora mesta. I k nám sa dostalo niekoľko „stopercentných“ informácií o záujemcoch o post primátora mesta. Najčastejšie sa však kandidatúra na túto funkciu skloňovala s deviatimi menami, a tak sme „záujemcov“ o primátorské kreslo oslovili, aby nám potvrdili, alebo vyvrátili informácie spojené s ich osobou.
• Budete v najbližších komunálnych voľbách kandidovať na post primátora mesta?
Július Morávek (pedagóg): „Zatiaľ sa touto otázkou nezaoberám, potrebujem doriešiť tie veci, ktoré som voličom sľúbil. Do podávania prihlášok mám inú pracovnú náplň. Naozaj som nad tým ešte nerozmýšľal.“
Alexander Szabó (ekonóm): „Áno, chystám sa kandidovať. K tomuto rozhodnutiu ma viedla zásadná snaha pomôcť rozvoju mesta prispením svojich skúseností.“
Jaroslav Barcúch (hovorca Duslo Šaľa, a.s.): „Nechcem teraz o tom hovoriť.“
Tibor Baran (konateľ Mestského bytového družstva Šaľa): „To, samozrejme, záleží od viacerých okolností, no najbližšie dni by mali dať definitívnu odpoveď. Skončili „veľké“ voľby a teraz je priestor, aby sa politické strany angažovali aj v regionálnej otázke. Prečo som sa tak rozhodol? Mám na to viac dôvodov. Narodil som sa tu a tu som i vyrastal. V priebehu uplynulých dvoch rokov som mal možnosť sa istým spôsobom podielať na verejnom živote a napriek nespornej zložitosti tejto problematiky sú tu oblasti, v ktorých by som videl svoje uplatnenie.“
Michal Lužica (riaditeľ Slovenskej správy ciest Galanta): „Som jediným kandidátom SDKÚ, zatiaľ vediem rozhovory s partnermi, ktorí by ma mohli podporiť, rozhodnem sa až po analyzovaní tejto podpory. Rokovania prebiehajú, počítam, že v priebehu desiatich dní by to malo byť utrasené.“
Pavol Kvačkay (podnikateľ): „V prípade, že sa nenájde taký pravicový kandidát, ktorý by splnil naše predstavy o ďalšom rozvoji mesta, tak by som urobil tento krok. Chápal by som ho, ako krok človeka, ktorý chce integrovať podnikateľské a verejné záujmy mesta.“
Alena Jaššová (žurnalistka): „Nie. Po neúspechu pred štyrmi rokmi som sa začala viac venovať svojej profesionálnej novinárskej práci a najmä regionálnej súkromnej vydavateľskej činnosti. Otvorene priznávam, že som bola sklamaná malým počtom hlasov, ktoré som od občanov v komunálnych voľbách 1998 dostala. Napriek tomu, že som sa dovtedy, teda osem rokov v poslaneckej práci, úprimne zaoberala problémami občana mesta, že som počúvala jeho podnety, názory a snažila sa ich riešiť, ale žiaľ, aj dobré veci v prospech občana veľakrát v mestskom zastupiteľstve neboli odsúhlasené, pretože iné lobistické skupiny sa venovali skôr vlastným skupinovým, ako občianskym záujmom. Moje sklamanie bolo veľké, ale najlepším liekom a terapiou na vzpruženie do života bolo práve to, že som venovala svojej práci a rodine zvýšenú pozornosť, o ktorú som ich dovtedy pri poslaneckej činnosti oberala. A koniec - koncov, normálny človek, ak zažije prehru, má ju vedieť aj prijať, vyrovnať sa s ňou a odstúpiť miesto inému, ktorému občan vo voľbách viac dôveroval. Preto som sa z politickej a verejnej činnosti po roku 1998 stiahla viac-menej úplne. Nič totiž netreba umelo znásilňovať. Neskôr uvidíme. Pokiaľ ide o získanie poslaneckého postu, ešte nie som rozhodnutá.“
Helena Psotová (vedúca odboru školstva VÚC): „Ešte som sa nerozhodla. Na post poslankyne mestského zastupiteľstva však budem kandidovať.“
Janka Ondrušková (konateľka Mestského podniku služieb Šaľa): „O mojej kandidatúre na post hlavy mesta som počula i ja. Podobné reči sa šírili i pred štyrmi rokmi. Rovnako ako vtedy i dnes ich však musím vyvrátiť. Pravdupovediac, skôr uvažujem nad funkciou poslankyne mestského zastupiteľstva, nie nad stoličkou primátora. Veľmi dobre poznám miestne problémy a nezávidím nikomu, kto sa na ňu dostane.“
Marek Strápek
