Po uliciach Šale sa v súčasnosti pohybuje asi do pätnásť osôb zväčša pod vplyvom alkoholu, špinavých, zapáchajúcich bez strechy nad hlavou - bezdomovcov. Ich domovmi sú pivnice činžových domov, lavičky nielen na okraji mesta, a v týchto mesiacoch i brehy Váhu. I napriek tomu, že v meste im bol vytvorený útulok pre bezdomovcov, často z tohto zariadenia odchádzajú. Za dôvody uvádzajú zlé vzťahy so spolubývajúcimi, krádeže a podobne. Pravda je zrejme niekde inde. Kto nepríde na ubytovňu do 22.00 h a triezvy, dvere pre neho zostanú zatvorené. V takomto prípade si môžete byť istí, že dotyčného nájdete v najznámejšom „čiernom“ obydlí bezdomovcov - ošarpanej budove na Mostovej ulici, ktorá kedysi patrila potápačom z klubu Amfóra. V blízkosti uvádzaného domu však stoja činžové domy, ktorých obyvateľom neprispôsobiví „susedia“ vadia. „Ľudia sa na nich sťažujú práve kvôli hluku v nočných hodinách, špine v okolí budovy a nepríjemnému zápachu,“ uvádza náčelník šalianskej mestskej polície Zoltán Bukovský, ktorého policajti sú na miesto privolávaní veľmi často. „Práve v utorok desať minút pred 22.00 h bola naša hliadka opäť privolaná k domu bezdomovcov na Mostovej ulici. Spadol tu totiž jeden z jeho obyvateľov a neustále si sťažoval na bolesti chrbtice,“ prezrádza najaktuálnejší prípad Zoltán Bukovský, ktorému podobne ako jeho kolegom neporiadok v okolí domu „kole“ oči, no právomoci policajtov sú v tomto smere dosť obmedzené: „Neporiadok v okolí, ktorý sa nachádza na pozemkoch mesta, je upratovaný na náklady Mesta. Tieto náklady sa im však zosobňujú len veľmi ťažko, pretože nepoberajú žiadne sociálne dávky, či podporu v nezamestnanosti. My týmto ľuďom môžeme iba nariadiť upratanie a vyčistenie priestranstiev.“ Prednedávnom bola občanmi vyzvaná i súkromná firma, ktorá je vlastníkom uvedenej budovy, aby vzniknutú situáciu riešila. Bezvýsledne. „Populárnu“ budovu sme sa rozhodli navštíviť i my. Už pohľad na jej exteriér prezrádzal, aký pohľad sa nám naskytne pri návšteve interéru. Do budovy sme sa však nedostali. Jej okná i dvere sú totiž zaistené kovovými mrežami. Kadiaľ teda vchádzajú bezdomovci? Zistili sme. Z bočnej strany domu bola zohnutá časť plechových dverí, kadiaľ sa zrejme muži a niekedy i ženy prepchávajú. Pri „obdivovaní“ interiéru sa nám naskytol zaujímavý pohľad. Zem jednej z miestností, zrejme „spálne“, pokrývalo množstvo peria, naopak chodbu topánky, detské hračky či staré papiere, noviny a potkan, ktorý bol podobne ako staršia pani taktiež zvedavý, čo v týchto miestach robíme.
„Prišli ste napísať o tých opilcoch,“ odpovedala na naše pozdravenie dôchodkyňa, ktorá meno prezradiť nechcela, no býva neďaleko uvedenej budovy. „Stále sú tu napití, vykrikujú, hádajú sa medzi sebou. Slušný človek sa ich bojí ísť sem aj na niečo upozorniť. Tí sú schopní všetkého. Už nech ich odtiaľto konečne niekto vyženie,“ mávne žena rukou a odchádza k neďalekému činžovému domu. Rukou zrejme nad týmto domovom bezdomovcov zrejme kývajú viacerí, a tak sa nemožno diviť, že situácia zostáva nezmenená. Je zrejme čas, aby sa i konatelia spoločnosti, ktorá tento objekt vlastní, zamysleli, ako ďalej. Večne sa nad tým rukou kývať nedá.
MarekStrápek
