ko dôležitý nález z hľadiska antropogenézy bol nájdený na jeseň v roku 1961 vo Váhu neďaleko Šale. V koryte rieky bola vybagrovaná časť ľudskej lebky s dobre zachovanou čiastkou výrazných nadočnicových oblúkov, pripomínajúcich tvary pračloveka (Homoneanderthalensis), zvaného neandertálec.
Z paleontologického hľadiska je tento nález veľmi dôležitý ako dôkaz – pozostatok druhého vývojového stupňa predchodcu dnešného človeka. Objavená časť lebky patrí medzi najdôležitejšie kostrové materiály nájdené na Slovensku. Vývojový stupeň pračloveka patrí archeologicky do obdobia staršej doby kamennej (paleolitu) a je dôkazom toho, že tu v najstarších predhistorických obdobiach žil pračlovek.
Tento si vyrábal predmety dennej potreby z kameňa a používal ich ostrie najmä pri love i spracovaní ulovenej koristi. Boli to rozličné ostré kamenné hroty do oštepov a šípov, kamenné nože na rezanie mäsa, škrabky na zoškrabovanie tuku z kože zveri, kamenné sekery na štiepanie kostí a podobne. Na výrobu týchto kamenných predmetov bolo treba akiste aj drevo, to sa však nezachovalo. Celé obdobie prírodovedecky nazývame pleistocén a čiastočne aj holocén. Až oveľa neskoršie, teda v geologickej prítomnosti, sa začali používať ako výrobné materiály rozličné kovy a podľa nich boli nazvané: doba medená, doba bronzová a doba železná.
Tento archeologický a antropologický nález má len jednu nevýhodu, že nebolo možné v nálezisku určiť vek vrstvy, kde sa pôvodne zachovaná kosť nachádzala. Podrobné zhodnotenie morfologických znakov spomínanej kosti lebky pračloveka spracoval a vedecky zhodnotil RNDr. E. Vlček, uznávaný samostatný vedecký pracovník Národného múzea v Prahe, kde bol nález postúpený na posúdenie. Štefan Kukan
