tábora, ktorí 12. júla odcestovali zo Šale do Slovenskej Ľupče. Už o dva dni však rodičom detí zvonili telefóny, v ktorých boli oboznámení z tým, že ich deti sú už opäť v rodnom meste. Jednou zo skautiek bola i 8-ročná Nikolka Krokavecová, ktorá nám spoločnosti otca Petra a dedka Štefana Tótha prezradila pozadie ich predčasného návratu. „V sobotu bolo ešte celkom pekné počasie, celý deň sme sa hrali, no večer prišlo krupobitie s dažďom. Začali nám premokať stany a voda v nich stúpať. Ja som mala v stane vodu po členky, no v jednom bola i po kolená. Povedali nám, že sa vylial neďaleký potok,“ opisuje skutočne skautský zážitok Nikolka, ktorá bola v noci spolu s ďalšími deťmi z táboriska evakuovaná príslušníkmi hasičského a záchranného zboru. „O polnoci prišli pre nás autami hasiči, odviezli nás, no batožina sa do áut už nezmestila. Pre tú sa vrátili neskôr aviou. Odtiaľ nás odviezli na hasičskú stanicu do Banskej Bystrice, kde sme prenocovali,“ tvrdí Nikolka, ktorá nám prezradila, že ani jedno z detí neutrpelo žiadne zranenie. „Nikomu sa nič vážne nestalo,“ konštatuje. Ako nám prezrádza jej starý otec, deťom bol už o tri dni ponúknutý náhradný tábor. Dievča však už ísť nechcelo. „Bála som sa už ísť, lebo opäť hlásili búrku,“ dodáva na záver Nikolka Krokavecová. Šalianski skauti si teda skutočne užili pravý skautský výlet, žiaľ, počasie ich ďalšie plány prekazilo. Aj o tom je však skauting.
Marek Strápek
