Bývalá zdravotná sestra Soňa Madurkayová z Vrábeľ (na snímke) cíti veľkú krivdu. Podľa nej jej ju spôsobilo súčasné vedenie Mesta. Uznáva, že prvú chybu spravila, keď odišla zo zdravotníctva. Rozhodla sa tak aj z toho dôvodu, že sa chcela venovať opatrovaniu svojej ťažko chorej mamičky. Naďalej však vypomáhala, kde sa dalo, nebála sa nijakej roboty. Činná bola aj verejne. V roku 1988 ju zvolili za poslankyňu Mestského zastupiteľstva vo Vrábľoch za časť Dyčku. Keď jej po troch rokoch ponúkli, aby sa stala vedúcou sociálnej ubytovne, bez váhania súhlasila. „Nemala som stálu prácu, kto by rozmýšľal inak?“ položila si otázku. Musela sa však vzdať poslaneckého mandátu. „Vraj kvôli konfliktu záujmov. „Veľkí“ poslanci „sedia“ na rôznych funkciách a nikomu to nevadí. Príklad máme aj tu, priamo vo Vrábľoch. Ja som nemohla byť súčasne poslankyňou aj pracovníčkou zariadenia, patriaceho pod Mesto,“ dodala Soňa Madurkayová. Hnevá sa aj preto, že keď 24. apríla 2003 ochorela, vzápätí k 1. máju dostala výpoveď. „Prišla som o zdravie, prácu i príjem. V podobnej situácii sú mnohí. Všetci však mlčia, ale mne je to už jedno. Nemám čo stratiť,“ zúfa si bývalá poslankyňa. Sama vraj nemá peňazí nazvyš, aj napriek tomu však pomáha vo svojom okolí. „Mesto sa tvári, že problémy chudákov sa ho netýkajú,“ dodáva smutne. „Mesto síce ušetrí ročne milión na dotovaní sociálnej ubytovne, zabúda však na princípy ľudskosti,“ uzatvára Soňa Madurkayová.
