„Okolie Nitry je presýtené motívmi pre povesti“. Tieto slová Antona Habovštiaka tiež odzneli v úvode besedy, ktorá sa konala v kine Tatra. Prvú báse vyryl do lavice (a musel ju potom opravova), prvú zbierku napísal v roku 1964, vyšlo mu 35 knižných titulov. Písal by aj skôr. Avšak po roku 1950 sa nesmeli z ideologického dôvodu vydáva ani Dobšinského rozprávky. „Preto som najskôr tvoril pre svoje deti,“ uviedol. „Povesti beriem z úst udí. Pädesiat rokov som medzi nich chodil. Každé miesto, každý hrad je opradený povesami.“ Poda neho je potrebné deti živi odmalika rozprávkami, aby aj potom, ke vyrastú, verili, že dobro zvíazí nad zlom. Ako alej deom povedal, je dôležité, o si lovek berie z domu. „Musíte ma radi predovšetkým svoju rodinu, dedinu, mesto. Najnešastnejší je ten, kto nemá nikoho rád, kto sa uzatvára do seba. Naute sa ma nieo radi. Ak sa lovek na nieo odváži a má vytrvalos, dosiahne svoj cie – ale len to, na o staí. “ Spisovate zaujímavé rozprávanie zakonil slovami: „Moja stará ma vravievala, že dobré je to, o je pekné aj užitoné. Svet zachráni krása. Keby sa to stále uplatovalo v praxi, nebola by ani vojna v Iraku...“ Deti, ktoré si jeho slová vypouli, si možno jeho rady vezmú k srdcu. Tých, o by chceli prís na alšie stretnutie so spisovateom, asi poteší fakt, že takéto besedy mestskej knižnice nie sú ojedinelým javom, a pripravujú sa i alšie. - ed -
