Kniha je predmet, ktorý nás sprevádza už po mnohé roky a ešte dlho bude. I ke je dos možné, že internet a jeho sila pohltí všetko. V detskom veku sme v rukách najskôr držali obrázkové leporelá, neskôr to boli rozprávkové knižky. Povinná literatúra prišla na rad v tínedžerskom období a dnes sú to romány, detektívky a dobrodružné príbehy. Cena akejkovek knihy je nevyíslitená. Nielen pre svoj jedinený obsah, ale aj tým, že nám ponúka chvíku na oddych. udia, ktorí radi ítajú, si knihu bu kúpia v obchode, alebo si ju požiajú v knižnici. Kníhkupectvá dnes však ponúkajú produkty s neúnosne vysokými cenami, a o je horšie, situácia v mestských knižniciach nie je o ni lepšia. I ke je pravda, že porovnáva sa to predsa len príliš nedá. V obchode máte síce na výber veké množstvo publikácií od výmyslu sveta, ktoré vás lákajú, ale nemalá cenová relácia vás hne odradí a schladí. Naopak v knižniciach nájdete poväšine staré, ošúchané knihy ešte z ias socializmu, a tým sa stáva ponuka menej lákavejšia, ale finanne dostupnejšia.
V našom meste je situácia, bohužia, nie vemi prijatená. Študenti majú asto veký problém nájs povinnú literatúru. Ke sa im to aj podarí, tak nie v práve najlepšom stave. Ibaže za to môžeme skôr my – itatelia. Udivujúce pre viacerých Vrábanov však je, že poplatok v Mestskej knižnici vo Vráboch je šesdesiat korún na jeden rok. Oproti tomu minulému je to vzrast o celých sto percent, a to je príliš. Cenný rastú síce všade, ale toto je už trošku prehnané. Ako je možné, že v hlavnom meste Slovenska sú poplatky nižšie (samozrejme, len v tomto prípade) ako u nás? Mestská knižnica v Bratislave je vekosou skoro neporovnatená s tou našou. Okrem množstva nových titulov, na ktoré sa sústreuje, tu archívne zachováva aj vea povinných publikácií. Svoje služby poskytuje itateom „len“ za pädesiat korún za rok. Pritom sa v bratislavskej knižnici minie urite ovea viac peazí za kúpu nových titulov, ako vo Vráboch. Pripomína mi to trochu reklamný slogan. Kvalita a kvantita za rozumnú – nižšiu cenu. Škoda len, že toto pozitívne heslo nehovorí o stave našej mestskej knižnice. Napriek všetkému je marec mesiacom kníh, a to neovplyvní ani nie práve priaznivá situácia, o sa týka literatúry v našom meste. Neobubujem príliš toto slovné spojenie, podobne ako oznaenie máj – mesiac lásky. Ve náš život nemôžeme prispôsobi takémuto kalendáru. Na knihy a lásku potrebujeme predsa viac ako tridsa dní. Napriek tomu sa práve v tomto období dostávajú do popredia rozliné literárne besedy a každá televízna relácia sústreuje pozornos na publikácie rozliného druhu, spisovateov i itateov ovea viac, ako v inom období. Ak ste si to nevšimli, vykajte. Ono to všetko len príde.
Silvia Neuroná
