Dopyt po erstvo postavených nájomných bytoch v domoch B6 a B7 na sídlisku Žitava je veký. Doteraz je zaznamenaných 190 žiadateov, ale bytových jednotiek je len 48. Riešením tohto problému má by poradovník. Aké sú podmienky, ktorých splnenie je kúom k poradovníku, na to odpovedá Imrich Mikla, vedúci sociálneho oddelenia Mestského úradu vo Vráboch: „Základnou podmienkou je mesaný príjem žiadatea, ktorý je stanovený od hranice 1,3-násobku životného minima a nemá presahova jeho trojnásobok. Príjem sa vypoítava ako priemer za predchádzajúci kalendárny rok. Žiadate, ktorý má trvalý pobyt vo Vráboch, bude uprednostnený pred tým, kto býva v inej obci. alšími kritériami sú tie, že žiadate o byt je zdravotne ažko postihnutou osobou alebo má neúplnú rodinu s maloletými demi. Posudzovaná osoba nesmie by v hmotnej núdzi so subjektívnych dôvodov,“ zdôraznil Imrich Mikla. Subjektívne dôvody poda zákona o sociálnej pomoci znamenajú, že oban si nenašiel a nehadá (ani za pomoci úradu práce) zamestnanie, neplní si vyživovaciu povinnos i napríklad je v evidencii nezamestnaných viac ako 24 mesiacov.
Na utorok zvolalo sociálne oddelenie všetkých žiadateov nájomných bytov na mestský úrad. To, o sa dozvedeli o prideovaní bytov, podmienkach poradovníka i výške nájomného, bolo pre niektorých z nich sklamaním. Hlavne niektorým rómskym obanom sa zdali by pravidlá pre zostavovanie poradovníka vemi prísne. „Aj ke sme im niekokokrát vysvetlili, že kritériá platia pre všetkých bez rozdielu, namietali, že pre nich sú diskriminané,“ uviedol vedúci sociálneho oddelenia.
„Robia veký rasizmus,“ hovorí rozhorene jedna z týchto záujemcov o byty, Ružena Lakatošová. „Vychovala som pä detí, dve sú zdravotne postihnuté. Ke mi nevyhovejú, pôjdem do Bratislavy na helsinský výbor. Aby nám za to, že mám ažko postihnuté deti, dali dvojizbový byt.“ Jej manžel dodal: „Sami povedali, že ažko postihnutí majú prednos. Dom v Telinciach nie je na bývanie.“ Imrich Mikla sa k tomuto prípadu vyjadril takto: „Rodina Lakatošových bývala na Kostolnej ulici, kde sú sociálne byty. Tie sú dlhodobo obsadené nájomníkmi. Rómovia byt postupne sami devastovali – ich drevené súasti spálili, nájomné neuhrádzali, byt vykurovali elektrickými vyhrievacími telesami. Po vekej spotrebe elektriny im zostal v energetických závodoch dlh vyše 27-tisíc korún. Po odpojení od elektrickej energie nás s tým, že majú ažko postihnutú dcéru, požiadali o finannú pomoc. Chceli kúpi starší domek v susednej obci. Sociálno-bytová komisia po tom, ako niekokokrát prehodnotila žiados, v auguste odporuila poskytnutie sociálnej výpomoci na zakúpenie rodinného domu formou jednorazovej dávky. Po nejakom ase im bola poskytnutá pôžika na opravu domu. iže bytovú situáciu majú vyriešenú, chýba im len elektrina, ktorú majú uhradi zo svojich zdrojov,“ dodal Imrich Mikla.
V súasnosti poda neho všetci, ktorí žiadajú o nájomné byty, odovzdávajú podklady – dotazníky na poradovník, estné prehlásenia o pravdivosti uvedených údajov, ako i prehlásenia o záväznom záujme o byt konkrétnej rozlohy. Dokumenty majú by odovzdané do 10. februára, sociálne oddelenie potom spracuje návrh poradovníka, ktorý prekontroluje sociálno-bytová komisia a schváli mestské zastupitestvo. S tými, ktorí uspejú, budú podpísané nájomné zmluvy na dobu troch, so zdravotne postihnutými na desa rokov. Po tomto ase sa bude opä preverova ich mesaný príjem. Ak ho potom niektorí nesplnia, dostanú sa na rad tí, o sú pod iarou. „Neplatiov budeme musie vysahova, a to bez nároku na náhradné ubytovanie,“ uzavrel Imrich Mikla. Eva Dóriová