Abstinujúci alkoholici A-klubu Dúha z Veľkého Zálužia oslavujú piate výročie založenia svojej organizácie. Vznikli 31. mája 1999. „V súčasnosti máme 28 členov. Stretávame sa pravidelne raz mesačne, pôsobíme vo Veľkom Záluží na treťom primariáte,“ hovorí Štefan z obce pri Nitre, ktorý nám prezradil, že v minulosti patril medzi silných alkoholikov.
V klube ochotne pomôžu ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, na ich stretnutiach sa zúčastňujú aj niekoľkí bývalí narkomani. „Otvorene hovoríme o našich skúsenostiach z čias, keď sme si mysleli, že svet bez pohárika je prázdny. Navzájom sa podporujeme, čo nás motivuje k celkovej abstinencii a ďalším stretnutiam. Chodia k nám abstinenti z celého Slovenska, napríklad z Brezna, Topoľčian, Nových Zámkov. Dvakrát do roka organizujeme aj terénne terapie. Zúčastňujú sa na nich aj manželky, prípadne deti a iní príbuzní. Teraz v máji sme boli napríklad štyri dni na Heľpe,“ uviedol Štefan. Na stretnutiach hovoria o veciach, o ktorých nemôžu hovoriť v práci. „Tam sa všetci chvália, koľko vypili deň predtým a po koľko sa poskladajú dnes. Keby som im povedal, že sa mi dobre spalo a ráno sa mi dobre vstávalo a som v pohode, lebo som nič nepil, tak sa mi vysmejú,“ hovorí už jedenásť rokov abstinujúci Štefan.
Prezradil nám, že on osobne mal problémy s alkoholom dávno pred vojnou. Počas vojenskej služby v Železnej Rude, kde bol psovodom, sa ešte rozrástli. Po návrate domov odišiel za baníka do Kladna. „Dva roky mi nikto nerozkazoval. Veď všetci pili, tak prečo by som mal zaostávať. Tak sa pilo viac a viac. Po návrate domov som nastúpil do poľnohospodárskeho družstva. Tam, samozrejme, hneď reagovali - si nový, prines fľašku. Hneď som vedel, že som na správnej strane. Ako zvárač som však potreboval pevnú ruku, zhoršoval sa mi aj zrak. Dostal som dokonca žltačku, čo znamenalo trojmesačný pobyt v nemocnici, teda aj tri mesiace bez alkoholu. Jedinou záchranou bolo vyskúšanie liečby vo Veľkom Záluží. Odvtedy je všetko inak. Dnes na oslavách býva veľká torta a zákusky, podáva sa káva a malinovka.“
„Stratili síce pôvodných „priateľov“, ale našli si nových. Vedia sa dobre pochopiť, lebo majú spoločný problém, a to ich stmeľuje,“ dodala Stanislava Segečová, psychologička Psychiatrickej nemocnice vo VeľkomZáluží