Pred dvomi týždňami vyvolala rozruch mediálna diskusia o odvysielaní či neodvysielaní dokumentárneho filmu Miluj blížneho svojho, režírovaného Dušanom Hudecom.
Dokument vykresľuje utrpenie topoľčianskych Židov. Motívom bol židovský pogrom, ktorý sa v Topoľčanoch udial 24. septembra 1945, teda až po skončení II. svetovej vojny. Riaditeľ Slovenskej televízie Richard Rybníček zvažoval, či dokument pustí do vysielania - bol totiž na pochybách, či veta jedného z pamätníkov pogromu nemohla byť v rozpore s paragrafom, hovoriacim o ochrane ľudskej dôstojnosti a ľudskosti. Vetu vyslovil muž, ktorý neskôr Židom vo filme ďakoval za to, že mu v tých časoch dali zarobiť. Napokon celý film (spornú vetu nevystrihli) odvysielala STV na Dvojke v pondelok 24. mája. Bol súčasťou mimoriadnej relácie Pod lampou, moderovanej Štefanom Hríbom.
Pamätníci si spomínajú, že pred vojnou žilo v Topoľčanoch veľa Židov. Historické záznamy hovoria, že ich tu bolo 3 200 a tvorili jednu tretinu obyvateľov. Po vojne sa ich do mesta vrátilo 550. Po šoku z pogromu neostal v Topoľčanoch ani jeden. „Skoro každý z nich mal obchod. Boli ľudskejší ako súčasní obchodníci v Topoľčanoch. Keď vedeli, že je niekto chudobný, dali mu aj na „borg”. Stačilo, keď na človeku zarobili aj korunu, ale mali istého kunčafta,” vravia pamätníci.
„Môj brat robil v Partizánskom a chcel kúpiť bicykel. Prišiel k jednému Židovi, ktorý ich predával, a povedal mu, že nemá peniaze. Keď budete platiť 20 korún každý mesiac, ja vám ho dám. Dal mu ho a brat ho mal za desať mesiacov splatený.”
Svedok udalostí nám potvrdil, že podnetom k pogromu bola fáma o očkovaní doktora Bergera. Rozšírilo sa, že deťom pichal nakazené injekcie, aby sa otrávili. „Keď vyšiel Berger von, začalo sa to. Aj kamarát vybehol z dielne s 30-centimetrovým montážnym kľúčom a začal ho mlátiť.” Prečo? - znela naša otázka. „Pretože bol Žid. Počas vojny sa vypestovala nenávisť voči Židom, ktorí mali stelesňovať zlo.” Povedal nám tiež, že Židia sa z Topoľčian po pogrome odsťahovali, a mladí, ktorí po nich do mesta prišli, sa k svojim koreňom nehlásia. Skutočnosť, že v súčasnosti židovská obec neeviduje ani jedného člena v Topoľčanoch, nám potvrdil aj Richard Lamm, predseda Židovskej náboženskej obce v Nitre.
Kritickejší názor na odvysielaný dokument vyslovil topoľčiansky poslanec Peter Jurkovič, ktorý je bratom súčasnej slovenskej veľvyslankyne vo Vatikáne - Nitrianky Dagmar Babčanovej.
Všímal si najmä to, ako sa dokument dotkol katolíckej cirkvi, pretože podľa filmu bol jedným z iniciátorov pogromu aj topoľčiansky farár a jeho kázeň. „Spracovateľov filmu by som sa rád spýtal, či bola skutočne rímskokatolícka fara miestom stretávania sa arizátorov, ktorí podnietili samotný pogrom. V poslednej dobe som preštudoval dokumenty, hovoriace o vzťahu Vatikánu a Slovenského štátu 1939-45. Ide o písomnosti, ktoré kolovali medzi diplomatmi na linke Vatikán-Bratislava a môžem povedať, že katolícka cirkev sa žiadnym spôsobom nepodieľala a nepodporovala pogrom ani celú politiku, smerujúcu ku genocíde rasy,” tvrdí Jurkovič. Priznáva však, že vypovedať o týchto veciach treba, aby sme sa z nich poučili.
Pokiaľ ide o inkriminovanú vetu, citovanú v úvode článku, ktorá mala byť v rozpore s paragrafom, hovoriacim o ochrane ľudskej dôstojnosti a ľudskosti, v besede Pod lampou sa k nej vyjadrilo viacero právnikov. Odsúdil ju iba Ján Čarnogurský, pričom ostatní sa stotožnili v názore, že ide o pasáž, vytrhnutú z kontextu. Podobný názor mali aj odborníci, zaoberajúci sa filmovou tvorbou.
O čo išlo vo filme
Poradcom pri tvorbe filmu Miluj blížneho svojho bol historik Ivan Kamenec. Podľa neho sa protižidovské nálady objavovali v Topoľčanoch už v časoch pred vojnovými transportmi Židov do koncentračných táborov, rovnako ako v iných slovenských mestách či napríklad aj v Poľsku. Neboli však veľkého rozsahu. Vojnou a charakterom Slovenského štátu sa tieto nálady stupňovali. Židia mali v Topoľčanoch pomerne silné hospodárske pozície a aj to bol jeden z motívov, ktorý vytváral pôdu pre antisemitské nálady. U arizátorov sa navyše objavili obavy o ľahko nadobudnutý židovský majetok, keď sa Židia, ktorí prežili koncentračné tábory, začali vracať domov. Začali sa šíriť rôzne fámy, že Židia pripravujú pomstu katolíkom. Na útok proti nim už chýbala len vhodná zámienka. Podľa filmu mal byť jedným z iniciátorov pogromu aj topoľčiansky farár a jeho kázeň. Rozšírila sa fáma, že židovský lekár Berger v škole zabíja deti otrávenou očkovacou látkou. Napriek protestom učiteliek dav vtrhol do školy, vyvliekol očkujúceho lekára a na ulici ho zbil. Davová psychóza sa rozšírila do mesta, obyvatelia bili každého Žida, ktorý sa nestačil skryť. Nasledovalo rabovanie. - SME, jom-
