financií pre MŠ i ZŠ. Museli sme napríklad urobiť reštrikcie v Centre voľného času (CVČ),“ hovorí starosta Močenku Stanislav Šimko.
Budovy školských zariadení sú majetkom obce, no nikto nehovoril o tom, ako sa bude riešiť ich údržba. Základná škola bola postavená v roku 1963, materská v roku 1975 a CVČ je dokonca historická budova. Budovy jednoducho štát presunul na obec, ale nikto neuznal, že treba vymeniť okná, ktoré zvyšujú spotrebu energie.
„Navyše nebol vyrovnaný dlh škôl, ktorý tlačil štát. Splatený bol len na 80 percent,“ pokračuje Šimko. Mzdy a prevádzka škôl bola vždy v správe štátu a transfery prechádzali. Po prechode kompetencií idú transfery ďalej, ale tie peniaze nestačia ani na pokrytie miezd, ani na základné veci. Začali sa realizovať normatívy na počet žiakov. „Nahlásili sme presné počty žiakov, ale aj tak nám to nevychádza. Musíme robiť dohodovacie konanie. Dostávame menej ako bolo 100 percent v minulosti, pričom stúpli ceny energií a je inflácia,“ dozvedeli sme sa ďalej od Šimka.
Starosta vyslovil nespokojnosť aj s reformou štátnej správy v oblasti školstva. Všetky odbory urobili obvodné úrady štátnej správy. Výnimkou bolo iba školstvo, ktoré má svoj odbor iba na krajskom úrade. V zákone však stojí, že obce sú povinné zabezpečovať metodiku vyučovania. „Vysvetľujem si to tak, že ak zabezpečujem metodiku, zrejme ju musím zabezpečiť zamestnancom, ktorý má pedagogické vzdelanie. Ak má učiť ďalších učiteľov, musí byť najlepší učiteľ.
Musím ho zamestnať a zaplatiť. Na to však ja zdroje nemám,“ tvrdí Šimko.
Ako ďalej uviedol, mohlo sa to riešiť spoločným školským úradom pre celý okres.
Ešte v januári mal v Šalianskom okrese vzniknúť spoločný školský úrad pre všetky obce, ktorý by sídlil na Mestskom úrade v Šali. „Bola aj dobrá vôľa zo strany starostov,“ vysvetľuje Šimko. „Umožňoval to normatív 1 000 žiakov – 1 pracovník.
No neskôr prišlo k novele zákona, podľa ktorej pripadá na tisíc žiakov jeden a na ďalších tritisíc druhý pracovník. Tým pádom sme sa dostali do takého výkladu filozofie, že Šaľania povedali, že oni majú sami tisíc žiakov a že si spravia svoj úrad. Ide o mestskú samosprávu a my nemáme od nich čo očakávať. Dostalo sa to závozu. Každý vidí zložitý problém dávať peniaze z vlastných zdrojov na takúto činnosť.
Možno oznámime krajskému úradu, že nemáme na to sily, nech to robia oni. Aké zaujmú stanovisko, však nevieme.“