Radšej by späť do prvej

V meste piva je už tretí rok a za ten čas zažil nielen postup, ale prakticky hneď na konci sezóny aj zostup.
„Škoda, že sme vypadli, pretože v súťaži boli aj horšie mužstvá, lenže nám občas neželalo ani to povestné športové šťastie,“ začal „Ježko“ svoj návrat k neúspešnej sezóne. „Náš káder nebol zlý, ba v zime prišlo niekoľko skúsených hráčov, ktorí mali skúsenosti aj zo zahraničia, vrátane Siegla, no ako celok sme nie vždy dokázali odpovedať na vedúci gól súpera, či otočiť zápas vo svoj prospech, aj keď sme mali jeho vývoj pod kontrolou. Jednoducho povedané, naša hra vždy nebola, aká by mala byť. Po jeseni sme boli štrnásti, jednu priečku nad zostupovou čiarou, ba hneď v prvom jarnom kole sme uhrali cenný bod na Žižkove, ktorý sa tiež bil o prvoligovú existenciu, no potom sme prehrali doma a neuspeli aj v ďalších dôležitých stretnutiach a vypadnutie začalo byť neodvratné.“
Kedy sa teda začala písať plzenská zostupová pieseň? „Najskôr v domácom zápase s Jabloncom, keď sme vyhrávali 1:0, ale napokon iba remizovali 1:1, a potom domácou prehrou 0:1 s Opavou. Následne sme prehrali aj ďalšie zápasy a naša záchrana už stratila aj teoretickú rovinu.“ Po vypadnutí zvyknú padať hlavy nielen trénerské, ale aj hráčske, preto sme boli zvedaví, ako zostup poznačil zloženie mužstva vo Viktorii. „Tak, že v kabíne nezostal kameň na kameni. Z kádra odišlo až jedenásť hráčov a na lavičku zasadol tréner Martin Pulpit. V predprípravnom kempe mu bolo síce k dispozícii 22 hráčov, no zväčša to boli chlapci z béčka alebo dorastu. O cieľoch sa ešte nehovorí, pretože do mužstva určite ešte pribudnú noví hráči.“ Ráta sa vôbec v Plzni so službami Róberta Ježa? „V klube sa so mnou počíta, lenže ja teraz ešte neviem, či tam zostanem. V druhej lige som hral dosť na to, aby ma lákala. Mám ponuku od jedného českého prvoligistu, takže ak by sme sa dohodli, určite by som radšej volil vyššiu súťaž,“ prezradil R. Jež svoje plány.