Holokaust prežil iba každý desiaty

Marta Messingerová mala dvadsať, keď jej na predlaktie doživotne vytetovali A 25732. Arbeitslager Osvienčim väčšina jej príbuzných neprežila - zostali po nich len spomienky a mená na mramorových tabuliach.

V dňoch 12. a 15. júna 1944 z Nových Zámkov vypravili do Osvienčimu dva vlakové transporty s vyše 4 300 židovskými občanmi mesta aj okolitých dedín. Priamo z Nových Zámkov odviezli asi 2 900 ľudí, ktorých mená sú zvečnené na pamätných tabuliach v synagóge. Novozámčanov sa vrátilo 750, celkovo prežil holokaust iba každý desiaty odvlečený. Pri príležitosti 60. výročia tejto genocídy Židovská náboženská obec (ŽNO) v Nových Zámkoch v spolupráci s Mestom a ďalšími inštitúciami pripravila pre verejnosť cyklus kultúrnych, poznávacích a vzdelávacích aktivít.

Začal sa v máji zájazdom dvoch autobusov do koncentračného tábora Mauthausen, v deň 59. výročia jeho oslobodenia. Od pondelka 21. júna bola počas celého týždňa pre verejnosť otvorená novozámocká synagóga.

Na budove bývalej Lapkovej kaviarne (dnes hotel Stardust) odhalili pamätnú tabuľu záchrancom Židov v rokoch 1944-1945 - Dr. Belovi Lapkovi a Lajosovi Lapkovi, ktorú venoval nimi zachránený JUDr. Ladislav Winter z austrálskeho Sydney. Zasadanie mestského zastupiteľstva Nové Zámky si udalosti spred 60 rokov pripomenulo minútou ticha, vo svojom vyhlásení odsúdilo násilie na židovských spoluobčanoch a všetky formy násilia na ľuďoch, primátor Gejza Pischinger prijal predstaviteľov novozámockej ŽNO a rodákov zo zahraničia

Inštitút judaistiky Univerzity Komenského Bratislava zorganizoval odborný seminár pre učiteľov dejepisu. Na ortodoxnom židovskom cintoríne bolo spomienkové pietne zhromaždenie pri spoločnom hrobe 17 obetí, zavraždených príslušníkmi Strany šípových krížov v zime 1945.

Kultúrnu časť cyklu podujatí reprezentovala výstava obrazov Vagóny a Krivkajúca smrť popredného slovenského maliara Imra Weinera – Kráľa, večer židovskej poézie a synagogálnej hudby, hudobno-poetické pásmo z diela Jiřího Langra Devět bran v podaní herečiek Viery Strniskovej a Božidary Turzonovovej, organový koncert židovskej synagogálnej hudby a premietnutie oscarového filmu Život je krásny Roberta Benigniho v rámci programu Filmového klubu pri kine Mier.
„Jedna z najtmavších stránok ľudských dejín si zaslúži pozornosť,“ hovorí predseda ŽNO v Nových Zámkoch Tomáš Lang. „Cieľom pripomienky nie sú iba spomienky, ale predovšetkým poukázanie na dôsledky intolerancie, rasovej a náboženskej neznášanlivosti a rasizmu. Aj v súčasnej dobe chceme upozorniť na neprípustnosť genocídy ktorejkoľvek časti ľudstva, národa, náboženskej či etnickej skupiny. Synagógu s pietnym pamätníkom zahynuvších Novozámčanov navštívili mnohí starší obyvatelia mesta, ktorí hľadali mená bývalých susedov, priateľov, spolužiakov.“

Novozámockú synagógu postavili roku 1883. Je jednou zo štyroch na Slovensku, ktorá slúži pôvodným duchovným účelom.

Lapkovci boli v polovici minulého storočia významnými občanmi Nových Zámkov s úzkymi kontaktmi vo vedení mesta. Keď sa po nemeckej okupácii v marci 1944 začalo prenasledovanie židovského obyvateľstva, schovávali ľudí, sprostredkovali im falošné dokumenty. V novembri 1944 sicherheitsdienst vydal zatykač na celý rad miestnych konzervatívnych protinacististicky naladených politikov. „Ich zoznam som získal v roku 2002 počas návštevy u Ladislava Wintera v Austrálii,“ povedal predseda ŽNO v Nových Zámkoch Tomáš Lang (na snímke pred pamätnou tabuľou Lapkovcov). „Medzi prvými bol vtedajší primátor mesta Ján Holota a senátor v československom parlamente Moritz Winter. Bratia Lapkovci boli medzi tými, ktorých odvliekli do koncentračného tábora v Dachau, neďaleko Mníchova. Fyzické útrapy neprežili.“ Winterovci sa do Nových Zámkov prisťahovali na prelome 19. a 20. storočia z Tvrdošoviec, mali tu právnickú kanceláriu. Ladislav Winter sa perzekúciám (aj vďaka Lapkovcom) dočasne vyhol, neskôr ho však zatkli a odtransportovali do Dachau. Ako jeden z mála ho prežil a roku 1946 napísal o tamojších pomeroch výpoveď, ktorú citujú aj renomovaní historici. Po návrate pôsobil v Nových Zámkoch, roku 1952 emigroval do Austrálie. Z jeho iniciatívy odhalili pamätnú tabuľu záchrancom Židov.