Vladimír Ondejčík ho volá „dvojchlapový“, pretože ho unesú iba dvaja chlapi. Až do konca júla je vystavený v nitrianskej Čajovni dobrých ľudí spolu s kolekciou sedemnástich o niečo menších šivalingamov. Všetky majú tvar vajca, do ktorého ich vyformovala indická rieka Narmada, prameniaca vo výške tritisíc metrov nad morom.
„Tieto kamene so zaujímavými kresbami pútali ľudí po tisícročia. Pripisovali im veľkú silu, boli symbolom mužnosti, stvorenia sveta a samotného boha Šivu. Ukladali sa pred hinduistické chrámy a pre mnohé z nich sa chrámy i stavali,“ hovorí Vladimír Ondejčík. Šivalingamy, vystavené v čajovni, vybral spolu s manželkou pred dvomi rokmi v Dillí. „Dostali sme sa k nim až v posledný deň našej cesty. Obchodný partner nás zobral na okraj mesta, kde stál nenápadný dom a v ňom nádherná kolekcia posvätných kameňov. Patrila dvom Indom, ktorí ich predávali najmä do chrámov.“ Paradoxom je, že v celej Indii a Nepále nebol problém, keď si chceli Nitrania niečo kúpiť, práve naopak. „Toto však bolo jediné miesto, kde predávať nechceli. Už to štyrikrát vyzeralo, že odídeme s prázdnymi rukami...“
Po prvýkrát sa s posvätnými kameňmi stretli v Rakúsku. „Boli sme tam na výstave a šivalingamy nás doslova k sebe pritiahli. Hovorí sa, že si kameň nájde človeka a nie človek kameň.“ Svoj osobný šivalingam, ktorý by nosil stále pri sebe, Vladimír Ondejčík nemá. „Keď som veľmi unavený, zahrám si na tibetskej miske,“ povedal nám majiteľ Čajovne dobrých ľudí a Bonsai centra v Nitre.