rozhodli dlhoročné priateľstvo spečatiť manželskou prísahou.
Keďže sa v tlači objavilo mnoho verzií hodiny, o ktorej sa mal svadobný obrad konať, pred vstupnou bránou do zámku v Bojniciach sa zhromažďovali ľudia aj s niekoľkohodinovým predstihom. O 15. hodine ešte nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal v zámku ženiť útočník Buffala Sabres, pretože zamestnanci stále vyzývali návštevníkov na jeho prehliadku. Len zásobovacie autá a občasné „organizačné pochôdzky“ svadobného otca Emila Šatana a jeho staršieho syna a zároveň ženíchovho svedka Petra dávali tušiť, že budúci mladomanželia Šatanoví sa už kdesi chystajú na svoj veľký deň.
Vzrušenie v dave spôsobili až príchody svadobných hostí, presnejšie nemenej slávnych hokejistov a ich polovičiek. Niektorí sa dali vyviezť do zámku autami, tí odvážnejší si trúfli pretlačiť sa cez dlhý špalier prizerajúcich sa ľudí až k vstupnej bráne. Vďaka známostiam a organizačným schopnostiam manažéra Topvaru Jozefa Nemca - bývalého trénera Miroslava Šatana a čestného svadobného hosťa, ktorý hokejistov pristavoval, si mohli novinári i obyčajní smrteľníci urobiť snímky Mariána Hossu, Petra Bondru, Ľubomíra Višňovského, Michala Handzuša, Stanislava Štepku, Petra Šťastného či Júliusa Šuplera.
Snúbencov priviezol o 17. hodine do zámku kabriolet, ktorý šoféroval mladoženích. Nevesta mala na sebe šaty, ktoré jej šili v svadobnom salóne v Bratislave. Mladý pár sobášil farár z Jacoviec Ladis-lav Kuna. Svadobná hostina tiež neopustila staré múry Bojnického zámku. Asi stovka svadobčanov sa hostila v Huňadyho sále. „Hostia sa výborne bavili až do rána. Bola to svadba, ktorá dýchala hokejom. Ingrid s Mirom to mali veľmi dobre zrežírované - do tanca hrali dve hudby a o polnoci nasledovala krátka prehliadka zámku aj so strašidlami. Mňa ako pivovarníka však najviac potešilo, že hokejisti pili iba topoľčianske pivo, lebo vraj v Amerike také nemajú,“ vyjadril sa o svadbe snov Jozef Nemec.