Z elektrikára sa stal šermiar a obdivovateľ stredoveku

Mal iné nároky na ich kvalitu a nepáčilo sa mu remeselné spracovanie. Povedal si, že dokáže vyrobiť lepší meč. Vo Východoslovenských železiarňach, kde pracoval ako elektrikár, ho aj skutočne vyrobil. Dnes je z neho šermiar, ktorý pracuje hlavne so železom, ale aj s drevom, kožou a hlinou. Živí sa výrobou mečov a zbraní, je lídrom zvolenskej skupiny historického šermu Ancile, členom združenia Rondel na záchranu Čabradského hradu a obdivovateľom stredoveku. Pochádza zo stredného Slovenska a pred dvomi rokmi sa s manželkou presťahoval do Mojmíroviec.

Z elektrikára kováč
„Ako malý som chodil kresliť do ľudovej školy umenia,“ hovorí Štefan. „Rodičia ma veľmi neviedli k tomu, aby som študoval umelecký smer. Keď som bol ôsmak, v škole robili nábor na profesiu elektrikára do Veľkých Kapušian. Už vtedy som bol zanieteným obdivovateľom prírody. Vedel som, že tam v okolí žije veľa zaujímavých živočíšnych druhov a chcel som ich dôkladnejšie skúmať. To rozhodlo, že som sa stal elektrikárom.“
Vivárium má doma dodnes. Pred rokmi choval jaštery a obojživelníky, teraz sú v ňom malé jašteričky. Najviac času však trávi v kováčskej dielni. Prvé kováčske skúsenosti získal v Medzeve a v Jelšave. „Stále sa učím. Nikto nie je vo svojom odbore absolútne dokonalý. Vždy je čo zlepšovať“ vraví. Typ a charakter zbrane si väčšinou určujú zákazníci, alebo sa prispôsobujú jeho vlastnému návrhu. Často vyrába jednoručné, jeden a pol ručné a dvojručné meče, o ktoré majú záujem hlavne šermiari. S niektorými kusmi sa lúči ťažko. Výroba zložitejšieho meča trvá aj dva mesiace, jeho cena sa vyšplhá niekedy nad päťdesiattisíc korún. „Napríklad na rúčku japonského meča sa aplikuje koža z morskej raje, a tá je dosť drahá. Kováčska práca však tvorí iba jednu tretinu výroby, ďalší čas mi zaberá vypracovanie súprav, leptanie, skladanie jednotlivých súčastí do celku,“ dodáva Štefan, ktorý vyrába aj doplnky z kože, medi či bronzu.

Žije históriou
Kvôli objednávkam chodieva do múzeí, kde si exponát zbrane vyberie priamo z vitríny či depozitu, dôkladne ho preštuduje, zmeria, odváži a prekonzultuje s odborníkmi. Často spolupracuje s archeológmi. Momentálne pracuje na výrobe zbraní a štítov s erbami grófov Hunyadyho a Grassalkovicha pre Kaštieľ v Mojmírovciach a na kolekcii replík stredovekých zbraní pre šermiareň Oravského hradu.
Ostrosť a pevnosť mečov skúša Štefan vo svojej záhrade na kusoch dreva. Na jedenkrát pretne aj desaťcentimetrový konár. „Taký ostrý meč je mimoriadne nebezpečný, treba s ním vedieť správne narábať. Hoci šermiari používajú na vystúpeniach tupé zbrane, aj tak je to dosť nebezpečné. Keby ste nedávali pozor, môžete súpera nepríjemne zraniť,“ hovorí Štefan, ktorý sa so šermiarskou skupinou zúčastňuje rôznych vystúpení či rekonštrukcií stredovekých bitiek a dobýjania hradov.
Štefanov starý dom v Mojmírovciach, schovaný za bujnou zeleňou, má svoju vidiecku atmosféru a postupne nadobúda ráz rodinného sídla ľudí, ktorých životný štýl sa viditeľne premieta aj do celkového vzhľadu. Manželka Beata tiež pracuje v oblasti historického šermu. Okrem iného navrhuje a realizuje repliky historických odevov a rekvizít. Niektoré kusy nábytku a interiérových doplnkov si už vyrobili sami. Štýl zariadenia pripomína stredoveké bývanie. Čestné miesto v dome má Štefanova výzbroj a výstroj, odev, brnenie a zbierka zbraní.