Článok pokračuje pod video reklamou
Veronika Špániková z Vinodolu sa narodila na začiatku minulého storočia. Vo svojom živote zažila všeličo. Prvé dieťa jej zomrelo dvojtýždňové, syna Pavla pochovala pred ôsmimi rokmi, jeho manželka zomrela niekoľko rokov predtým pri dopravnej nehode a pred mesiacom pochovali jej dcéru Alžbetu. Manžel ju opustil ako 65-ročný pred štyridsiatimi rokmi. Po druhom pôrode dostala zápal a odumreli jej časti prstov.
„Babka už takmer nevidia a nepočujú,“ hovorí jej 37-ročná vnučka Veronika Nováková, ktorá sa o ňu stará. „Prežili aj zápal mozgových blán. V osemdesiatke sa im vrátil zrak a odložili okuliare. Všetko bez problémov prečítali a pozerali aj televízor. Potom sa im zrak začal zhoršovať. Dnes vidia len tiene. Celý deň ležia na posteli a každú chvíľu spia.“
Keď bola mladá, robila veľmi rada. Vstávala ráno o 3.30 hodine a pešo chodila do Komjatíc „do pánskeho“. Bola výborná kuchárka. „Nikdy nepiekli trochu koláčov. Zarobili cesto do koryta a hovorievali: Keď voľakto dojde, abych mohla udeliť,“ hovorí vnučka. „Aj neskôr vstávali ako prvá. Pred „zabíjačkou“ nespali celú noc a o druhej už boli hore. Všetko organizovali a roboty sa nebáli. Do 95 rokov ešte chodili.“
Starenka denne vypije dva litre mlieka. Nemá zuby, preto konzumuje len kašovitú stravu. Každé ráno si dá kakao s namočeným rohlíkom, večer krupicu. Namiesto vody pije mlieko. Obľubuje syry, ktoré konzumuje bez chleba, aj iné mliečne výrobky. Odmieta užívať lieky. Keď si ich už musí dať, tak jej veľmi rýchlo zaberú. Kvôli malému pohybu má problémy s trávením. Do 95 rokov ešte chodila a vnučka si nepamätá, že by mala niečo zlomené.
Veronika Špániková má štyroch vnukov, jednu vnučku, sedem pravnukov a polročného prapravnúčika. Ak dožije, v auguste bude mať sto rokov.
