V rodine Jána Ondrušeka z Kolty (okres Nové Zámky) sa včelárstvo dedí už piatu generáciu. Okrem medu sa môže pochváliť bohatou zbierkou odbornej literatúry, má dokonca najstarší titul o slovenskom včelárstve. Dielo Pamätnosti včelárstva slovenského – Memorabilia apiaria slovenica (literatúra z doby národného obrodenia Slovákov) zozbieral doktor Ján Gašperík, v roku 1927 ho vydalo zemské ústredie spolkov včelárskych v Bratislave. „Takéto knihy majú viacmenej už len muzeálnu hodnotu,“ tvrdí J. Ondrušek. „Sú tam aj čary a zaklínadlá, ktorými sa včely zariekali proti chorobám. Dnešný chov sa tomu tradičnému veľmi nepodobá. Príroda je síce rovnaká, ale vedecké postupy iné. Kedysi boli včely v prútených košoch,“ ukazuje na vystavené exponáty, z ktorých najstarší pamätá ešte rok 1925 a televízni diváci ho určite poznajú z filmu Tisícročná včela. „Včelár musel roj vydymiť, presťahovať do iného koša, pracne vyrezať von celý obsah a rukami z neho vytláčať med. Dnes stačí vytiahnuť rámik a odstrediť med v medomete - ak naň máte. Elektrický medomet stojí aj 60-tisíc korún, úľ okolo 2 500.“
Základná organizácia v Kolte združuje 25 včelárov a patrí k najväčším v novozámockom regióne. V rokoch 1977 až 1991 tu dokonca mali včelársky krúžok, ktorého členovia vtedy aspoň trochu omladili základňu. Napriek tomu je dnes vekový priemer včelárov v Kolte okolo 60 rokov. „Deti touto záľubou ťažko zaujať. Ak by sa tým mladí ľudia chceli uživiť, nemajú zasa na úvodné investície do chovu,“ zhodli sa kolťanskí včelári. Ich expozícia bola súčasťou ľudových slávností, ktoré pri príležitosti 570. výročia usporiadala susedná obec Jasová v dňoch 23. – 25. júla.
„Takto si chudoba dorábala chlieb,“ kričal sedemdesiatnik v širokých ľanových nohaviciach a ručne kosil obilie. Zberala ho jeho rovesníčka v dobovom oblečení. „Voľakedy sme s kosou pracovali od rána do večera. Traja sme vzali úrodu zo štyridsaťárovej parcely za pol dňa,“ dvíhal prst k nebu 77-ročný Vincent Thurza. Koscov si do sedliackeho dvora pozval mladý gazda Ladislav Boroš, absolvent Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Voňalo tam pečené prasiatko, čapovali studené pivo a znela živá country hudba. Ladislav má s priateľmi vášeň pre motorky, ktoré boli zaparkované vedľa kráv, zapriahnutých do historickej sejačky.
V gazdovskom dvore sa mladí čudovali takzvanej bráne. „Je to svadobný koláč, pletený zo štyroch pá-
sov sladkého cesta. Nevesta ho po svadbe prehodila za seba skôr, než prekročila prah domu. Deti ho potom rozchytali,” hovorí Anna Krajčírová, ktorá je od päťdesiatych rokov minulého storočia považovaná za vrchnú dedinskú cukrárku.
Starosta Jasovej Miroslav Habara chce priblížiť ľuďom starú dedinu každý rok.
Autor: - ma, bej -
