Prvé zmienky o obci pochádzajú z roku 1239. Osídlenie sa spomína pod názvom Cheten. Súčasný názov získala obec v roku 1927. Podľa zachovaných údajov základný kameň kostola bol položený už v roku 1007, v období, keď kráľ Štefan nariadil každej desiatej obci postaviť kostol. Prvá škola bola otvorená v roku 1755. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Pestovali tu hlavne konope, z ktorého vyrábali plátno a lisovali olej. V minulom storočí bol v obci aj liehovar.
Na základe Viedenskej arbitráže zaviala 3. novembra na kostole vo Veľkom Cetíne maďarská zástava. Obecný úrad zatvorili a prišli tri tanky českého pancierovaného pešieho pluku, aby rozohnali dav. Dedinčania čakali na maďarské vojsko, ktoré však zostalo v Pani. Dedinský chotár sa stal hranicou dvoch štátov. Slovenskomaďarská komisia na usporiadanie hraníc pričlenila 14. marca 1939 Veľký Cetín k Maďarsku, čo prijali obyvatelia obce s nadšením.
Po vojne pocítila obec prijatie Benešových dekrétov. Majetky väčších gazdov boli skonfiškované, dochádzalo k nepokojom. V roku 1946 štrnásť rodín deportovali na práce do Čiech.
V sedemdesiatych rokoch mala obec viac ako dvetisíc obyvateľov. Pri poslednom sčítaní ľudu ich bolo 1374, z toho 80 percent maďarskej národnosti. V súčasnosti sa počet obyvateľov zvýšil na1754.
Autor: - r -