– jedného zastrelili počas Slovenského národného povstania ako partizána, ďalšieho odvliekli do koncentráku. Štefan bol rušňovodičom, bol dokonca v známom povstaleckom pancierovom vlaku. Oženil sa s Máriou zo Šurian, po vojne dostali byt v Bratislave na Malinovského ulici. Deti nemali, nuž si začiatkom päťdesiatych rokov adoptovali maličkú Danku. Keď jej šlo na osemnásty, podala si žiadosť o prijatie na Univerzitu Komenského. V teň deň sa vybrala do centra Bratislavy zaniesť ešte nejaké doklady. Písal sa 22. august 1968...
„Vtedy sme bývali v Jihlave,“ spomína Dankin bratanec, v súčasnosti majiteľ stavebnej firmy Jaroslav Košáň, žijúci v Semerove pri Nových Zámkoch. „Každý druhý rok u nás trávila prázdniny, ja som zasa chodieval v lete do Bratislavy. Mal som tam nastúpiť do učilišťa - chceli mať zo mňa automechanika. Okolo obeda sme sedeli pri stole, počúvali rádio, keď otec zachytil správu, že ruskí vojaci zastrelili Danku Košáňovú. To určite nebude pravda – skonštatoval. Lenže o hodinu už telefonoval strýko.“
Na schodoch k univerzitnej aule zasiahlo Danku sedem guliek. Pohreb mala na ružinovskom cintoríne. Davy ľudí priamo na pohrebe vyzbierali za kôš peňazí a zlata – vraj na pomník. Štátna bezpečnosť peniaze zhabala a žiadny pomník postaviť nedovolila. Dankiným rodičom sa vtedy zrútil svet. Armáda, ktorej vojaci Danku zastrelili, u nás strávila vyše dvadsať rokov.
Po roku 1989 sa o osud Danky a jej rodičov začali opäť zaujímať politici aj médiá. Rodina však už nemala záujem svoju tragédiu zverejňovať ani ju využiť na osobné ciele. Dankinho otca pred deviatimi rokmi uložili v Ružinove do to istého hrobu ako Danku. Jej mama sa vrátila do rodných Šurian, dnes má 87 rokov. Ako nám potvrdil v evidencii obyvateľov, pani s týmto menom sa medzičasom odsťahovala a býva v domove dôchodcov v Hurbanove. Nik z deviatich súrodencov Košáňovcov už nie je medzi živými. Generácia ich potomkov nad odplatou za nezmyselnú smrť Danky nerozmýšľa. Nič nevrátiš späť ani po toľkých rokoch už nenapravíš. Ale tých ľudí a tie udalosti si treba pamätať.
