Na žeriave vo výrobnej hale ju prepadli, počas hladovky pred oceliarňami dokopali, pred niekoľkým dňami na ňu v Čebovciach hádzali petardy. Z Moldavy nad Bodvou sa vydala pešo do Bratislavy pred Úrad vlády žiadať dôstojný život pre robotníkov a nižšie sociálne vrstvy. „Je jedno, kto sedí v parlamente a vláde, ale nech robia pre ľudí, ktorí ich zvolili, hovorí bývalá žeriavnička košických oceliarní Zuzana Cingeľová, ktorej príbeh v posledných dňoch zaznamenali viaceré médiá. Údajne jej ponúkli päť miliónov, aby od svojho protestného pešieho pochodu upustila. V skupine, ktorá sa chce 29. augusta dostať do Bratislavy, je deväť ľudí. „Od roku 1990 bojujem o plný invalidný dôchodok,“ ukazuje „mŕtvu“ pravú ruku Peter Šušla. „Riešil to bývalý prezident, teraz som to postúpil Ivanovi Gašparovičovi. Pred Úrad vlády však idem nie za seba, ale za všetkých telesne postihnutých, ktorým dôchodok nechcú priznať alebo im ho v poslednom období odobrali. P. Šušlu sprevádza 74-ročná babka (na snímke) a 14-ročný syn Pavol. Oficiálne organizácie invalidov však na jeho iniciatívu nereagujú ani ju nepodporujú. „Pomáhajú nám dobrí ľudia. Keď sme utekali z Čeboviec do Tekovských Lužian, šli sme 28 hodín v kuse. Jeden deň sme jedli štaveľ, ďalší deň trávu, ale inak nás hostia ľudia. Dajú najesť, vyzbierajú sa na benzín, pretože batožinu vezieme autom,“ dodáva Z. Cingeľová. „Zastavujeme sa v obciach po ceste, hovoríme s ľuďmi. Podľa mojich poznatkov 80 % obyvateľov žije pod úroveň ľudskej dôstojnosti. Už aj drobní podnikatelia majú obavy, žijú zo dňa na deň.“ Pred Úradom vlády má skupina protestujúcich údajne sľúbený súkromný pozemok, kdesi rozložia stany. Piati členovia pochodu chcú vyhlásiť protestnú hladovku, až kým ich členovia vlády neprijmú a nevyhovejú požiadavkám, ktoré sformulujú až na mieste. „Ak jeden zomrie, nastúpia ďalší,“ odhodláva sa Z. Cingeľová.
MiroslavAntoni