Ferko po adopcii zabudol slovenčinu

Iba tri deti odišli vlani z Detského domova v Tajnej do náhradnej rodinnej starostlivosti. Podľa riaditeľa inštitúcie Pavla Andela by záujemcovia chceli na adopciu najmä zdravé blond deti s modrými očami. V domove je však veľa tmavých, telesne či mentálne postihnutých detí. Tajná má už skúsenosti s medzinárodnou adopciou, ktorá nasleduje, keď sa vyčerpajú všetky možnosti náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku.
Ani o Ferka slovenskí žiadatelia nestáli. Mal tmavšiu pleť, očnú vadu a exém. Po polroku v domove o neho prejavili záujem talianski manželia, ktorí čakali dva roky v poradovníku. Nový domov mu hľadala talianska agentúra so slovenským strediskom pre medzinárodnú adopciu. „Táto agentúra mala osobitné pravidlá. Rodičia sa mali rozhodnúť pre dieťa ešte skôr, kým ho uvideli. Napokon, ani biologickí rodičia nevidia dieťa pred narodením,“ zdôrazňuje riaditeľ. Agentúra priblížila Talianom najmä Ferkov zdravotný stav. Potom sa hneď mali rozhodnúť, či ho chcú alebo nie. Keby nechceli, klesli by na koniec poradovníka. Taliani však súhlasili. Až potom im premietli o dieťati video, ako ráno vstáva, oblieka sa, hrá sa, spí...
Onedlho prišli do Tajnej. Prvé stretnutie talianskeho páru so štvorročným chlapcom sa konalo v uzavretej miestnosti domova. Bola pri ňom aj tlmočníčka, sociálna pracovníčka a psychologička. O pár dní už prežili spoločný víkend v prenajatom dome v Nitre. Zbližovanie trvalo tri týždne a nebolo problémové. „Talianka mi pripadala ako starostlivá matka. Vedel som, že dieťa pôjde do dobrých rúk. Neprekážala jej chlapcova tmavšia pleť. Povedala, že v ich krajine sa nebude cítiť ako cudzinec,“ povedal Pavol Andel. Keď súd vydal rozhodnutie o adopcii, Ferko s novými rodičmi odišiel do Talianska. „Čaute, ja sa ešte vrátim,“ zakričal.
Keď odchádzal, nevedel ani slovo po taliansky a po polroku na juhu úplne zabudol slovenčinu. Rodičia píšu do domova listy, že ich syn sa má dobre, majú z neho radosť a nemajú s ním žiadne problémy. V Taliansku je už doma.
„Možno dostanú šancu aj ďalšie deti, najmä traja či piati súrodenci, ktorí sa pri adopcii nesmú rozdeliť,“ konštatuje PavolAndel.