Elena Miškóciová má 78 rokov, no napriek tomu je už takmer pätnásť rokov učiteľkou jogy. Navštívili sme ju v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre, kde pravidelne vedie skupiny začiatočníkov aj pokročilých. V stredisku však nie je jedinou učiteľkou jogy, svoje skupiny majú aj Lenka Miklášiková, Ján Palaga či Júlia Winklerová, ktorá každú stredu cvičí pre cukrovkárov a ľudí s ďalšími zdravotnými problémami.
Väčšinou jogu cvičia ženy, mužov vraj bolo viac v minulosti. Cvičenci sú z rôznych vekových skupín, k Miškóciovej chodia vysokoškoláci aj dôchodcovia. A ako na cvičiteľku jogy v seniorskom veku reagujú osemnásťroční? „Vedia, že ja som medzi nimi najstaršia, možno dokonca najstaršia učiteľka jogy v rámci celej republiky. Ale môj vek pri cvičení nepociťujú. Ja sa totiž nesprávam ako 78-ročná,” smeje sa Elena Miškóciová, ktorá vyzerá o tridsať rokov mladšie.
Za tie roky jej rukami aj rukami kolegov prešlo veľa cvičencov. Mnohí si osvojili niektoré z cvikov a viac dozor nepotrebujú – cvičia doma. So začiatočníkmi učitelia rozcvičujú telo, pokročilí jogu vyhľadávajú zo zdravotných dôvodov. „Veľa ľudí trpí počítačmi, preto sa zameriavame najmä na krčnú chrbticu, bolesti kĺbov, chodidiel, nôh, ale aj vnútorných orgánov. Joga je však dobrá aj v boji s depresiou,” myslí si Miškóciová.
Spolu s manželom sa od mladosti venujú športu, učarilo im najmä lyžovanie. Práve pri ňom „získala” Elena zdravotné problémy, niekoľkokrát mala výron v členku, roztrhla si úponky v kolene. Vďaka joge vraj prekonáva svoje ťažkosti. „Získala som duševnú rovnováhu, nepoznám, čo je to migréna, chrípka, kašeľ, bolesti hrdla. Ustúpila aj reuma a občasné bolesti po zlomeninách pri zmene počasia dokážem zmierniť príslušnými jogovými cvičeniami.”
Pôvodne sa špecializovala na detskú jogu. „V škôlke som cvičila dva roky so štvorročnými deťmi, až kým to zákon nezakázal. Mám vzťah k deťom, denne ich mám na očiach. Klasická telesná výchova na zdravotné problémy detí, ako je napríklad zlé držanie chrbtice, nestačí. Joga je pre každého, hoci niektorí ju berú na ľahkú váhu, akoby si šli zacvičiť aerobik. Po cvičení kalanetiky či aerobiku často bolí celé telo aj na druhý deň, pretože cviky idú v jednom ťahu, bez odpočinku. Joga má po každej polohe uvoľnenie, na záver vždy končíme desaťminútovou relaxáciou. Po nej vidím na tvárach cvičencov úsmev a uvoľnenie, nie bolestný kŕč,” vysvetľuje princípy cvikov.
Veľký význam sa najmä u začiatočníkov pripisuje správnemu dýchaniu. „Bez neho nepochopíme cieľ jogy. Pri tomto viem byť tvrdá, cvičencov s dýchaním otravujem, aj keď viem, že čakajú na jogové polohy a cvičenia,” priznáva vitálna učiteľka jogy.
