Článok pokračuje pod video reklamou
V areáli mlyna totiž na pravidelných podujatiach ožívajú tradície.
„Dnes sme už sebestační, ale začiatky boli ťažké,“ spomína ochranár Ivan Šáli (na snímke). „Tento mlyn postavili komárňanské lodenice. Keď ho z Dunaja presúvali remorkérom do Kolárova, poškodili pri tom mlynské kolesá. Svojpomocne sme ich opravovali, kázala nám to naša ochranárska česť. Stali sme sa správcami pamiatky, ktorú vlastnilo mesto. Po prvých slobodných voľbách nás vtedajší primátor odstavil. Zrušil s nami správcovskú zmluvu. Z plavidla sa stala krčma, v ktorej sa schádzala pochybná klientela. Po niekoľkých mesiacoch krčmu zatvorili a objekt nevyužitý chátral. Srdce ma bolelo, mlynu som sa vtedy radšej vyhýbal. Po ďalších voľbách nám nový primátor navrhol, aby sme sa o mlyn opäť starali.”
Keď ho ochranárom predalo zastupiteľstvo za symbolickú cenu, vyhrnuli si rukávy. Mačetami vykosili chodníky a postupne upravovali okolie. Postavili bufet, chatrče, stanový tábor, lavičky na podujatia. Peniaze na stavebný materiál si zarobili na brigádach, niečo kvaplo z európskych fondov. V areáli nedávno pribudla tradičná dedinská pec na pečenie chleba. Každú sobotu v nej pečú kolárovské lángoše pre verejnosť. „Ročne nás navštívi vyše štyritisíc detí. Pripravujeme pre ne jednodňové i dlhšie pobyty s ekologickou tematikou. Rozprávame sa s nimi o lužnom lese, ľudovej architektúre, obnoviteľných zdrojoch energie a hráme sa s nimi ekohry. Dlhšie pobyty spestrujeme jazdou na koni či nočným pozorovaním hviezd,“ informuje Ivan Šáli.
Všetci si pri tom pozrú mlyn, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Kolárovský mlyn je jediným plávajúcim mlynom, ale v stojacej vode. Stojí na vode Malého Dunaja, ktorý uzatvorili kvôli výstavbe gabčíkovskej priehrady. No voľakedy bolo pri sútoku Dunaja s Váhom deväť plávajúcich mlynov. Mlynári tam mali práce naozaj dosť. Traduje sa, že každý mlyn mal svojho sedliaka. Keďže plavidlo vlastnia ochranári, ponúka aj stálu výstavu o využívaní alternatívnej energie.
