Tá sa ním napokon nezaoberala – poslanec totiž na výbore nepochodil, preto sa rozhodol návrh stiahnuť.
„Ronald Wilson Reagan patril podľa historikov, sociológov a politológov medzi najväčších politikov 20. storočia. Američania ho označujú za najväčšieho prezidenta od čias Abrahama Lincolna. Spolu so sovietskym lídrom Michailom Gorbačovom vo veľkej miere prispel v 80. rokoch k demokratizácii vo východnej Európe a následnému pádu komunistického režimu,“ zdôvodňuje Ján Vančo svoj návrh. Dodáva, že v Nitre už roky máme Wilsonovo nábrežie, ktoré nesie meno iného bývalého amerického prezidenta - Woodrowa Wilsona. „Iné ulice sú zase pomenované po významných amerických vedcoch – Einsteinovi a Edisonovi. Už takmer desať rokov je pokračovanie Mostnej ulice pomenované Napervillská ulica.“ V prípade Ronalda Reagana sa poslanec rozhodol pre park z pragmatického dôvodu. Hovorí, že nechcel spôsobiť problémy, ktoré by so sebou prinieslo premenovanie ulice (napríklad v podobe výmeny dokladov). Navyše vychádzal z predpokladu, že nitriansky park nemá žiadne meno.
„Oficiálne možno nie, ale medzi Nitranmi je už storočia vžitý názov starej časti parku Sihoť. Nájdete ho aj v historických dokumentoch,“ reaguje riaditeľ Ponitrianskeho múzea Anton Števko. Je zástancom toho, aby sa rešpektovali pôvodné názvy, ktoré majú historické korene. Vysvetľuje, že názov Sihoť vychádza zo slova osihotený, osamotený. „Pôvodne totiž išlo o kus zeme uprostred vody, teda ostrov. Vytvorila ho rieka Nitra, obtekajúca hrad. Keď sa zregulovala, z jedného jej ramena zostali v dnešnom parku jazierka.“
Za zachovanie pôvodného názvu je aj „starý Nitrančan“, ako sám seba nazval, predseda kultúrnej komisie Anton Živčic. Jeho poslanecký kolega Daniel Balko (tiež člen kultúrnej komisie) má rovnaký názor. „V prvom rade si myslím, že k premenovaniu ulíc treba pristupovať veľmi citlivo, nemalo by to byť podľa chvíľkových politických nálad, ako sme to zažili už v minulosti. Odkaz Ronalda Reagana si veľmi vážim, veď práve vďaka jeho politike prišlo k pádu železnej opony. Ale nemyslím si, že by mal byť kvôli tomu premenovaný park. Názov Sihoť má svoju historickú tradíciu, nikdy nebol politicky vynútený. Ak by bol záujem dať meno Ronalda Reagana nejakému verejnému priestranstvu, radšej by som uprednostnil novú ulicu či názov biznis centra. Bol by v tom aj symbol novej doby,“ hovorí Balko.
Myšlienku pomenovať po R. Reaganovi novú ulicu by podporili aj mnohí iní mestskí poslanci. Pokiaľ však ide o park, situácia je odlišná. Takýto nápad nevíta ani verejnosť. Svedčia o tom aj priebežné výsledky internetovej ankety na www.nitraonline.sk. Za tri dni sa proti pomenovaniu parku po Reaganovi vyslovilo 327 respondentov, za bolo len 72, 28 sa nevedelo vyjadriť.
Sihoť má historické korene
Názov starého parku Sihoť je zaznamenaný v mnohých historických dokumentoch. Nájdete ho napríklad aj v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v Nitre, ktoré sa konalo 11. marca 1926. V tom čase už Sihoť patrila Mestu Nitra, ktoré ju v roku 1925 kúpilo od biskupstva. Materiál nám priniesol Štefan Košovan, podpredseda výboru mestskej časti Staré mesto a zanietený historik. Mestskí poslanci vtedy schválili „prenájom hrišťa, lúky a pozemku kúpela na Sihoti“. V uzavretí (dnes uznesenie) sa uvádza, že za prenájom hrišťa na Sihoti zaplatí Atletický klub v Nitre ročné nájomné (na rok 1926) 275,94 Kč. V tom čase už malo schválenú zmluvu „o nájme hrišťa na Sihoti“ aj Posádkové veliteľstvo „za ročité nájomné 3200 Kč“. Poslanci dali do prenájmu tiež lúku na Sihoti (2 kat. jutrá a 529 siah) firme Jozef Aujeský „za ročité nájomné Kč 300 splatné polročne“. A napokon Pavlovi Košťálovi dalo obecné zastupiteľstvo do prenájmu pozemok nitrianskeho kúpeľa na Sihoti na ľavom brehu rieky Nitry na dobu od 1.1. 1926 do 31.12. 1938 za „ročité nájomné Kč 400“.