Mesto rieši ročne asi stovku žiadostí na výrub a opilovanie stromov. Pri tom sa drží zásady, že v Nitre je málo stromov a ich počet by sa nemal výrazne znižovať.
„Je to problém vtedy, ak sa takmer všetci obyvatelia domu vyjadria za výrub a dôvod posúdime ako objektívny. Dôvodom však nemôže byť to, že niekto kvôli stromom nemá televízny signál alebo výhľad na Zobor. Akceptujeme napríklad, že stromy ľuďom v bytoch tienia či narúšajú statiku domu. Každý prípad však posudzujeme individuálne. Na tienenie si sťažovali aj obyvatelia jedného domu, kde hygiena meraním dokázala, že nepriaznivé svetelné podmienky v bytoch nespôsobuje strom, ale okolité bytové domy. Ako oprávnené zväčša riešime sťažnosti, keď ľudia žiadajú o výrub stromov s krehkým drevom ako vŕba, topoľ či hlošina úzkolistá,“ povedal Pavol Jakubčin z odboru komunálnych činností Mestského úradu v Nitre.
O výrube musí rozhodnúť oddelenie životného prostredia, prizýva k tomu v niektorých prípadoch aj súdnych znalcov. Výrub musí byť podložený kolektívnou žiadosťou. Aj pri žiadostiach na opilovanie koruny sa skúmajú názory ľudí, ktorí bývajú v okolí.
Na mestskom úrade zvyčajne riešia žiadosti ohľadom stromov, vysadených v minulosti v akciách „zet“. Vysádzali ich nahusto blízko stavieb alebo nad inžinierske siete. O niekoľko desaťročí, keď je strom najkrajší a keď sa z neho môžu ľudia tešiť, spôsobuje problémy. Keď niekto chce individuálne vysadiť strom, mal by si na úrade preveriť miesto. S takýmto nápadom zvyčajne prídu otcovia po narodení dieťaťa.
Stromy produkujú kyslík, zvlhčujú vzduch, zmierňujú dopad horúčav, pohlcujú prach. Okrem toho majú aj estetickú funkciu, ktorú doceňujú viac v zahraničí. Ľudia si tam stavajú domy s výhľadom na koruny stromov. „Najmä Fíni dokazujú, že dom sa dá naprojektovať aj tak, aby stromy na pozemku zostali zachované. Vychádzajú z filozofie, že akákoľvek budova sa dá postaviť za rok, ale strom za rok nevyrastie. Treba čakať niekoľko desiatok rokov,“ vysvetľuje PavolJakubčin.
Autor: - bej -