Vybrali sa do Maďarska a prešli kus východného Slovenska. „Obaja máme radi netradičnú dovolenku na miestach, kde nie je veľa turistov,“ hovorí Dali. „Na Slovensku som s kamarátmi prejazdil všetky možné kúty. Boli sme aj v Tatrách, ale mne stačilo. Na horských hrebeňoch som sa cítil ako na pešej zóne.“
Svoje jazdy nazývajú Rock and roll Trophy Slovakia. Vždy sú tematicky zamerané. Jedno leto boli napríklad v Prahe pri Lučenci, v slovenskom Paríži, Havaji či Mexiku. Tento rok sa v názve jazdy objavila Hungaria. Cieľom cesty, o ktorej hovorili dva roky, bolo spoznať vínne centrá Maďarska.
Stará Octavia, ktorú kúpil Dali pred ôsmimi rokmi, prešla trojročnou generálnou opravou a teraz mala premiéru. „V nedeľu večer sme si s Rišom zavolali a vravíme si: Tak čo, ideme? A v pondelok sme vyrazili,“ spomína Dali. „Ja som šoféroval a on navigoval. Mali sme pripravené mapy a bedecker. Auto nás ani raz nenechalo „v štichu“. Maďarskí vodiči boli veľmi tolerantní, dokonca nám dávali prednosť a kývali nám. Naša priemerná rýchlosť bola sedemdesiatka. Nikam sme sa neponáhľali. Stiahli sme predné okná a užívali si jazdu. Ja som mal opálenú ľavú ruku a Rišo pravú. Jedinou chybou bolo, že nám chýbal stan. Pred odchodom na dovolenku sme išli na nákup a zabudli sme ho kúpiť. Ubytovanie v penziónoch a chatkách nás preto vyšlo drahšie, ako sme plánovali. Hoci ani jeden z nás nevie po maďarsky, dorozumeli sme sa. Pomohla nám hlavne nemčina. Dokonca v Egeri, ktorý bol našou prvou zastávkou, s nami v hajlochoch rozprávali po slovensky. Večer sme absolvovali degustáciu asi desiatich druhov vín a ráno sme si niekoľko litríkov Egri bikavéru kúpili,“ mľaská Dali pri spomienke na mestečko, ktoré mu učarovalo architektúrou a príjemnou atmosférou. V Hajdúszoboszló sa mu páčilo pekné kúpalisko s umelými vlnami a termálnou vodou, kde si dal pravé maďarské palacinky.
Do Debrecínu dorazila dvojica počas príprav tradičného kvetinového festivalu. Keďže sa zdržali len krátko, ochutnali aspoň silnú maďarskú kávu. Na festivaly a koncerty nemali šťastie – buď prišli skoro, alebo tesne po nich. Večerné diskotéky ich vraj nelákali. Chceli ísť ešte južnejšie do Békescsaby, kde žijú Slováci, ale čas a financie im to nedovolili. Povedali si, že slovenské mestá v Maďarsku budú cieľom ich ďalšej jazdy.
Cestou späť nezabudli ochutnať guláš, langoš a halászlé. Prešli cez Tokaj, Sárospatak až do Michaloviec. Zmenu pocítili nielen na cestách, ale hlavne v kvalite služieb a v poskytovaní informácií pre turistov.
V Michalovciach ich zaujala spievajúca fontána na námestí, v Čiernej nad Tisou zas najviac pekných dievčat na počet obyvateľov. V oblasti Tajba, ktorá je známa vzácnymi druhmi vtáctva, hľadali korytnačku močiarnu. „Všetci nám tvrdili, že niekam odišla, len nevedeli kam, a tak sme ju jeden deň hľadali,“ s vážnou tvárou rozpráva Dali. „Vyhnali nás odtiaľ až tisícky komárov.“
V Prešove prespali u jeho strýka a v Poprade si posedeli v cukrárni. Pánsku jazdu ukončili v piatok na Daliho chate v Demänovej, kde za nimi pricestovali ich priateľky.