Klub totiž začali bombardovať právnici, vyťahujúci staré hriechy minulosti, pritom tie očividne napáchali ľudia, ktorí ešte prednedávnom nitriansky hokej ovládali. A aby bol šok dokonalý, tí istí ľudia, ktorí pred pár rokmi priviedli klub na žobrácku palicu, si teraz nárokujú ťažké milióny.
Ročný úrok 180%…
Na stole riaditeľa HKm Dynamax Nitra Jána Plandoru sa kopia faktúry a dlžobné úpisy, všetko z obdobia rokov 1998 až 2002. „Neuhradené záväzky MHC, HKm a HKm, s.r.o. z tých štyroch rokov sa blížia k šiestim miliónom. Predmetom súdnych sporov sú pôžičky, ktoré si členovia vtedajšieho vedenia napožičiavali od fyzických osôb za krajne nevýhodných, ba až úžerníckych podmienok,“ sumarizoval súčasný šéf klubu šokujúce zistenia. „Veď ako inak by ste nazvali denný úrok vo výške 0,5 %? Ročný úrok je 180 %… Logicky, už pri podpise takýchto zmlúv muselo byť obom stranám jasné, že ich splatenie je nereálne. Všetky pôžičky boli splatné ešte v roku 2001, preto je nepochopiteľné, že tieto peniaze nikto nevymáhal vtedy, keď boli vo funkciách ľudia, ktorí si ich napožičiavali.“
Vyfabrikované pôžičky
Ako hovorí Ján Plandora ďalej, lavína sa spustila teraz. A podporujú ju práve tí ľudia, ktorí peniaze napožičiavali a potom minuli, či „stratili“. Menovať konkrétných ľudí či firmy nie je problém, isto aj tak každý vie, o kom je reč, no v klube chcú veriť, že celá kauza skončí tak rýchlo, ako sa začala. Jedno vie ale Plandora celkom určite už dnes. „Pokiaľ ja budem riaditeľom klubu, nikdy žiadnu korunu z vyfabrikovaných pôžičiek splácať nebudeme. Ani ja a ani naši partneri nie sú ochotní splácať pochybné záväzky minulosti. Vy ste si požičali, vy ste zjedli, vy budete platiť! Dajte ruky preč od nášho klubu, nechajte nás v kľude pracovať, vy ste svoje „schopnosti“ už niekoľkokrát dokázali a nikto nie je zvedavý, aby ste ich dokazovali opäť,“ odkazuje šéf HKm predchodcom.
Zamyslieť nad svojimi aktivitami by sa možno mali aj právnické kancelárie, mnohé z nich s dobrou povesťou. Spájanie ich mien s takýmito kauzami nestojí určite nikomu za vidinu lacného zisku. Právo, česť aj morálka sú totiž na strane ľudí, ktorí robia už druhý rok na rozvoji nitrianskeho hokeja. Aj tak bude ale zaujímavé sledovať, ako celá kauza napokon dopadne.
Za šesť rokov 126 hokejistov…
Nie raz sme u Plandora narazili, keď sme boli zvedaví, či preveroval činnosť svojich predchodcov. Vždy nás zastavil slovami „nechcem rozpitvávať ich minulosť v klube, je to za nami,“ zjavne tušiac, že všetko, čo otvorí, bude smrdieť. No teraz, keď začínajú ožívať temné sily minulosti, odmieta byť ticho aj on. Siaha sa totiž na podstatu toho, čo v Nitre spolu s partnermi buduje už druhý rok. Zaujímavé čísla nám Ján Plandora predstrel napríklad len v súvislosti s „hráčskym výpredajom" z rokov 1998-2002. V uvedenom období sa na súpiskách vtedajšieho extraligového, resp. prvoligového mužstva Nitry vystriedalo 126 hráčov. A neboli to hocijakí hokejisti. Niektorí sa minimálne výškou svojich zmlúv približovali k terajšej špičke extraligy v Slovane alebo Zvolene... Pýtam sa, prečo každý rok prišlo do Nitry tridsať hráčov a tridsať odišlo? Dôvod je prozaický - peniaze. Vôbec nerozhodovala výkonnosť alebo potreba obsadiť nejaké posty. Starí odchádzali kvôli dlžobám, noví prichádzali kvôli sľubom. Sprievodným javom tohto kolotoča boli čudné platby za hráčov, ktorí prichádzali a príjmy za tých, čo odchádzali. Pritom všetko v štýle - čím viac prestupov, tým lepšie. Prečo mali niektorí hokejisti vyplatené všetko do poslednej koruny a niektorí aj nič? Odpoveď nechám na vás. Myslím, že nie je ťažká,“ rozprával riaditeľ HKm ďalej. „Túto účelovú rotáciu kádrov zastavil až fakt, že zrazu nebolo čo predať a kupovať už nebolo začo. Nakopili sa dlžoby na platoch a odmenách pre hráčov a trénerov a zostali už len štyria kmeňoví hráči, ktorí ako tak mohli hrať extraligu - Poljaček, Garip Saliji, Matúš Chrenko a Jašík.“ Suma sumárum, zo 126 hráčov, ktorí sa objavili na súpiskách v priebehu uvedených rokov, bolo až 55 odchovancov Nitry, to znamená, kmeňových hráčov. Že na konci vládnutia týchto ľudí zostali „až“ štyria hráči, znamená, že sa z klubu predalo postupne takmer 50 hráčov, teda dve kompletné mužstvá. Medzi nimi aj dvojnásobní majstri Slovenska v doraste. Ako sa ale môže hokejista stratiť? „To neviem ani ja vysvetliť. Proste títo hráči boli niekedy kmeňoví hráči MHC Nitra - pri prechodoch na HKm s.r.o., a neskôr na HKm sa jednoducho pri preregistrácii na nich „pozabudlo“. Či to bolo len z titulu absolútnej neschopnosti vtedajšieho vedenia alebo to bol účelový obchod so „slobodou“ hráčov, neviem. Jednoducho odišli a klub z ich predaja nemal takmer nič! To nie je len skaza, to je totálna deštrukcia, absolútna drzosť brať za takúto robotu čo len korunu odmeny,“ soptil nahnevaný Plandora.