Pred dvoma rokmi odišla do Viedne, aby sa zdokonalila v nemčine. „Pracovala som v cestovnej kancelárii a preto mi bolo jasné, že znalosť tohto jazyka v zamestnaní dobre využijem,“ povedala pre Nitrianske noviny Gabriela Ana Alföldyová zo Šale, ktorá je ako jediná Slovenka turistickou sprievodkyňou v cisárskom zámku Schöbrunn vo Viedni.
„Štúdium nemčiny a život vo Viedni bol však náročný na peniaze. Finančné rezervy sa míňali, a tak som začala rozmýšľať nad tým, ako sa tam zamestnám. Dostať v Rakúsku pracovné povolenie a nájsť si zamestnanie, to vôbec nie je jednoduchá vec, aj keď je už Slovensko v Európskej únii,“ začala rozprávať Gabriela. Dlho si lámala hlavu, kým prišla na to, ako by tam mohla pracovať a žiť, a mzdu dostávať na Slovensku. V súčasnosti pracuje akoturistická sprievodkyňa v Schönbrunne. Neplatí ju však priamo Schönbrunn, ale cestovná kancelária na Slovensku, cez ktorú dostáva z Rakúska províziu za vstupné. Je to veľmi netradičná forma financovania, ale je legálna. Jednoducho povedané – poradila som si,“ s úsmevom informovala Gabika.
Keď sa dostala do Schönbrunnu, zistila, že cisársky zámok má vynikajúco pripravené služby nielen pre dospelých, ale aj pre deti. Programy pre ne majú názvy Detský Schönbrunn a Zažiť zámok Schönbrunn.
Dospelí návštevníci to majú jednoduché. Každý dostane takzvaného audio sprievodcu a pomocou neho sa sprevádza sám. Ten prístroj vyzerá ako telefón. Audio sprievodcovia sú samozrejme vo všetkých svetových jazykoch, a potom aj v češtine, maďarčine a pod. Návštevník zo Slovenska dostane v súčasnosti sprievodcu v jazyku českom.
Detská sekcia Schönbrunnu však ešte donedávna fungovala len v nemčine. Nie je to múzeum v klasickom ponímaní. Je to animácia pre deti. Formy učenia histórie, spôsoby správania sa a rôzne iné témy, ktoré deti v živote budú potrebovať, sa tu realizujú formou hry. „Bolo mi veľmi ľúto, že deti, ktoré nemčinu neovládajú, sú o tento program ukrátené. Preto som sa začala zaoberať myšlienkou, ako by bolo možné sprístupniť detský Schönbrunn slovenským, českým a aj maďarským deťom, pretože ovládam aj maďarčinu. Tak som sa vlastne k tomu dostala. Vypracovala som projekt, ktorý bol výhodný nielen pre Schönbrunn, ale aj pre slovenské, maďarské a české deti,“ vysvetľovala sympatická sprievodkyňa a pokračovala: „Pretože môj projekt neobsahoval žiadne finančné riziko a ani finančné náklady, vedenie Schönbrunnu ho s určitými podmienkami prijalo. Jednou z podmienok bola vedomostná skúška v nemeckom jazyku. Bolo ju treba zvládnuť aj za špeciálnych okolností. Napríklad, ako si poradím, keď budem sprevádzať mentálne postihnuté deti. Jednoducho povedané, moji budúci šéfovia zo Schönbrunnu sa museli presvedčiť, že dokážem uskutočniť prehliadku aj pre špeciálne skupiny detí. Všetky skúšky som zvládla do konca augusta tohto roku a splnila podmienky. Som na to hrdá, že jediná z celého bývalého Československa mám v Schönbrunne právo sprevádzať hostí v slovenskom, maďarskom a českom jazyku.“
Pri tvorbe a realizácii tohto nevšedného projektu Gabriele Ane Alföldyovej veľmi pomohol Rakúšan – prof. Dr. Kramer, ktorý je šéfom Ústavu na výskum hospodárstva a ekonomiky vo Viedni a poradcom rakúskeho ministra financií. Zo začiatku ani on nedúfal, že Schönbrunn na ponuku pristúpi.
V septembri začala Gabriela pracovať aj na tom, aby prospekty k tomuto projektu mohli byť v Schönbrunne prístupné už aj v slovenskom jazyku. „Už ich mám v slovenčine i maďarčine. Rozposlala som ich po školách, ale musím priznať, že zatiaľ to neprinieslo žiadnu odozvu. Možno je to aj z toho dôvodu, že slovo múzeum neznie pre deti veľmi atraktívne. V prípade detského Schönbrunnu však necharakterizuje presne to, čo si deti a aj učitelia a rodičia u nás pod pojmom múzeum predstavujú. Detský Schönbrunn má svoje teritórium v bývalých izbách cisárskych detí. Pre deti je to mimoriadne atraktívne,“ pokračovala Gabika a svoje tvrdenie hneď ilustrovala obrázkami z prospektu.
Rakúski rodičia veľmi radi organizujú v tomto detskom múzeu narodeniny pre svoje deti. Celou prehliadkou sa ťahá jeden pozitívny motív – takzvaný dobrý duch zámku, ktorý sa volá Poldi. Je v každej miestnosti, akoby ukazoval deťom, čo sa tam nachádza. Prvá miestnosť je galéria cisárskych detí. Už tam sú deti vtiahnuté priamo do historického deja, pretože dostanú do rúk listy s portrétom dospelého cisára. K tomu je text, ktorý veľmi jednoduchým spôsobom opisuje, čo v živote cisár urobil a návod, ako nájsť v galérii portrét dieťaťa tohto cisára. Deti pri hľadaní svojho cisárskeho rovesníka spolupracujú s rodičmi alebo s učiteľom, a pritom sa niečo aj naučia. Cisári sú umiestnení tak, aby si deti zapamätali, kto bol otec, kto starý otec a kto prastarý otec.
Potom sa spustia kĺzačkou do podzemia, kde im zvieratká, ktoré v podzemí žijú, pomôžu pri objasňovaní záhady, ako sa vlastne zámok Schönbrunn staval. V ďalšej miestnosti sú historické oblečenia. Deti si môžu ohmatať a obliecť historické šaty, a tiež sa pozrieť, čo sa voľakedy na cisárskom dvore nosilo pod šatami. V nasledujúcej miestnosti sa naučia zdraviť cisára, cisársku poklonu, a tiež reprezentovať rodičov. Potom je tam dievčenská a chlapčenská sekcia, kde sa cisárske deti učili, a nakoniec detská izba, kde sú kópie ich hračiek, s ktorými sa malí návštevníci môžu hrať do ľubovôle.
Prehliadka a hranie v Detskom múzeu v Schönbrunne trvá jeden a pol hodiny. Tým však pobyt detí v zámku nekončí. Je tam ešte vnútorné nádvorie a jedna umelo vytvorená baroková izba s trónom, kde sa deti môžu hrať a kresliť si. „Pre rodičov a deti je to mimoriadne zábavný spôsob ako prežiť popoludnie. Na Slovensku máme niečo podobné v Bojniciach, kde je raz do roka tiež animácia strašidiel, ale v Schönbrunne je to po celý rok,“ dodala s úsmevom Gabriela Ana Alföldyová.
Marián Mrva