Scenár prvej časti archeologickej expozície mala Eszter Kovácsová, výstavu zbraní Inter armas navrhol Tibor Dítě, okrem toho vystavujú výber z tvorby akademického sochára Jánosa Nagya. Na slávnostnom otvorení sa okrem iných zúčastnil podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Miklós Fehér a predseda kultúrnej komisie NSK Tibor Farkas. Pri tejto príležitosti prevzal cenu primátora mesta Nové Zámky Gejzu Pischingera riaditeľ múzea Štefan Vida, pre ktorého bolo získanie vlastnej múzejnej budovy zavŕšením celoživotného cieľa a súčasne aj pôsobenia vo funkcii. Od januára ho nahradí dlhoročná spolupracovníčka Helena Gudmonová. Na rozdiel od nedávno medializovaných odvolaní niekoľkých riaditeľov kultúrnych inštitúcií však v tomto prípade ide o plynulý a logický prechod vedenia. „Vlastne sa nerozchádzame, naša spolupráca bude pokračovať,“ uviedol 61- ročný riaditeľ, ktorý chce pri múzeu založiť občianske združenie a podnikať v oblasti artefaktov.
História múzejných snažení siaha až do 20. rokov minulého storočia. Ludvík Albrecht, Vojtech Szőke, Ján Thain a Eugen Saskó postupne s veľkým entuziazmom a zberateľským úsilím vytvorili výstavu k 250. výročiu oslobodenia mesta spod tureckej nadvlády. V roku 1935 založili v prenajatých priestoroch bývalého hotela Zlatý lev aj stále múzeum. Ich úsilie takmer zničilo bombardovanie Nových Zámkov počas II. svetovej vojny, kedy pri jednom nálete boli zničené takmer všetky zbierky múzea. Nenahraditeľná strata ochromila múzejné aktivity až do roku 1956, kedy sa začalo opätovné sprístupňovanie historických, národopisných a archeologických výstav. Nová generácia múzejníkov sa najmä od roku 1975 venuje zberateľským aktivitám, výskumnej činnosti a záchrane vzácnych artefaktov - a to napriek doterajším nevyhovujúcim podmienkam a v stave ohrozenia kvality zbierok. Vlastnú budovu získalo múzeum od zriaďovateľa - NSK, ktorý akciu aj financoval. Vlastnými aktivitami prispelo múzeum sumou 650-tisíc korún, Mesto Nové Zámky upravilo chodníky, exteriér a nádvorie, kde bude zriadené rímske lapidárium s vystavenými rímskymi artefaktami.
Vo vstupnej archeologickej expozícii návštevníci nájdu aj doteraz nevystavované torzá kostry mamuta (už sme ich v Našich novostiach avizovali), exponáty z nálezísk v Nových Zámkoch, Svodíne, Gbelciach, Veľkých Lovciach, Salke, Tvrdošovciach, Dvoroch nad Žitavou, Kolte a ďalších miestach. Najmä mužskú časť obecenstva zaujme expozícia zbraní od historických mečov až po samopaly z II. svetovej vojny (na snímke).
Podľa finančných možností sa bude dotvárať druhá časť expozície archeológie, pripravená je realizácia historickej etnografickej expozície, pamätných izieb Antona Bernoláka a Gergelya Czuczora, zriadenie audiovizuálnej miestnosti. Snahou múzea je prebúdzať záujem verejnosti o materiálnu a duchovnú kultúru, spôsob života našich predkov. „Aj v 21. storočí by múzeum malo zostať salónom večnej krásy, ktorá pretrváva medzi nami,“ uviedol riaditeľ Štefan Vida na slávnostnom otvorení.