Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
FANTASTICKÚ ATMOSFÉRU COLOURFESTU V ŠALI VYTVORILI HUDOBNÉ SKUPINY A SÓLISTI

Ondřej Smejkal famózne vyšíval na bývalých termitiskách

Fantastická atmosféra. Týmito dvomi slovami sa dá vyjadriť dojem, ktorí mali účastníci druhého ročníka multikulturálneho festivalu Colourfest Šaľa 20

Fantastická atmosféra. Týmito dvomi slovami sa dá vyjadriť dojem, ktorí mali účastníci druhého ročníka multikulturálneho festivalu Colourfest Šaľa 2004, ktorý sa uskutočnil v sobotu 20. novembra v Dome kultúry v Šali. Sólisti a hudobné skupiny sa striedali na pódiách v hlavnej sále a výstavnej miestnosti. V kinosále premietali zaujímavé filmy, no hudba priťahovala viac, a tak kinosála väčšinou zívala prázdnotou. V hlavnej sále „pražili“ vynikajúci interpreti latino – skupina Mango Molas, tanečný súbor Andalucia, známy Pressburger Klezmer Band a skupina Družina. Vo výstavnej miestnosti vystúpili gajdoš Rastislav Trnovec, Ondřej Smejkal s didgeridoo a Drummers of Šaľa.


Z Mali je možno tridsať bubnov v Šali
Dušan Martinček zo Šale, zo skupiny hráčov na perkusie s názvom Drummers of Šaľa po vystúpení: „Hrali sme šiesti na perkusie a bola to vlastne improvizácia. Hrali sme len to, čo cítime. Nič nie je nacvičené, nemáme ani vedúceho. My vlastne ani nie sme skupina. Iba sme sa tak v čajovni dohodli, že si na Colourfeste 2004 spolu zahráme.“ Na našu otázku, či používajú bubny vyrobené na Slovensku, Dušan Martinček odvetil: „Tieto bubny s názvom džembe máme priamo z Afriky. Sú vyrobené v republike Mali. Viem, že na Slovensku niekoľko majstrov podobné bubny vyrába, no tie nikdy nedosiahnu zvuk a dokonalosť afrických. Je to tým, že v Afrike je hustejšie drevo ako u nás. Koža na bubnoch je z africkej kozy a je tvrdšia ako z našich kôz. Pre tieto príčiny majú bubny vyrobené na Slovensku trošku iný zvuk. Voľakedy sa na bubny v Mali používali kože z antilopy. Dnes už je antilop menej, preto ich na bubnoch nahradili kože z afrických kôz.“ Dušan Martinček priznal, že z Mali má dva bubny a poeticky dodal: „Ale v meste ich je dosť. Ja by som si tipol, že z Mali je možno tridsať bubnov v Šali.“
Ondřej Smejkal famózne „vyšíva“ na bývalých termitiskách
Ondřej Smejkal, hráč na austrálsky nástroj didgeridoo, žije momentálne v Prahe, ale pochádza zo Sušíc na Šumave. Pred svojím koncertom nám povedal, že didgeridoo ho začalo zaujímať pre pätnástimi rokmi. Potom sa ho pokúšal vyrobiť. Okolo roku 1992 v Prahe stretol Iana Wooda, s ktorým v roku 1997 založil skupinu Wooden Toys (gitarista Pavol Rychter, perkusionista Tonda Hlávek, O. Smejkal a Austrálčan Ian Wood hrali na didgeridoo, a neskôr sa pridal flautista a saxofonista Hárata Rajnošek), ktorá koncertovala do roku 2000. „Na prelome tisícročí som strávil hrou na didgeridoo v Austrálii jeden rok. Postupne sa mi podarilo preniknúť k tradícii tohto nástroja a začal som na ňom hrať trochu inak ako predtým. Didgeridoo je hudobný nástroj aborigénov, ktorí žijú v Arnhemskej zemi, v časti severného teritória Austrálie. Je to malé územie, kde sa vyskytuje zvláštne súžitie eukalyptových stromov a termitov. Termity, ktoré žijú v eukalyptových stromoch, si v nich urobia aj termitisko, a tak vo vnútri stromu vyhryzú dutinu. Didgeridoo potom vlastne tvorí očistený kmeň, v ktorom predtým bolo termitisko,“ vysvetlil Ondřej Smejkal.
Podľa jeho slov didgeridoo slúži v Austrálii ako hudobný sprievod speváka. Funguje to tak, že spevák spieva príbeh a didgeridoo ho sprevádza. V podstate je to jediný hudobný nástroj a súčasne jediný sprievodný nástroj, ktorý aborigéni v Austrálii používajú. Z pohľadu modernej tanečnej hudby v sebe spája niečo medzi bubnom, basgitarou a gitarou. Koncert vyzerá tak, že spevák spieva, hráč na didgeridoo ho sprevádza a tanečník tancuje. Štýl hry je daný interpretom, ktorý momentálne na nástroj hrá. Na nástroj sa dá hrať pokojne, ale aj veľmi dynamicky. „Mňa láka viac dynamická hra, ktorá provokuje ľudí k tancu. Takže som hrozne rád, keď sa časť obecenstva pri mojej interpretácii vychytí, a začne tancovať. To ma baví,“ s úsmevom sa s nami rozlúčil Ondřej Smejkal.
Mango Molas o tom, čo ospevujú Kubánci
Miloš Voríšek, basgitarista skupiny Mango Molas, ktorá interpretuje skladby v latinsko-americkom štýle, nám po úspešnom vystúpení v zákulisí povedal:
„Tešíme sa z toho, že sme sa konečne našli. Myslím našu zostavu. Začínali sme pred šiestimi rokmi. Pôvodne sme boli štyria a hrali iba na perkusie. Časom sme sa začali rozrastať a do skupiny prichádzali nové nástroje. Teraz je nás osem a dúfam, že nám to dlho vydrží.“
Ak ste pri počúvaní koncertu Mango Molas zatvorili oči, zdalo sa, že na pódiu je vynikajúca kubánska alebo brazílska kapela. Miloš Voríšek k tomu poznamenal, že svoj repertoár začali budovať zo skladieb z rôznych častí sveta, ako napríklad zo západnej Afriky, orientu, Brazílie, a zistili, že ich srdciam je najbližšia afrokubánska hudba – jednoducho latina. „Tak sme si povedali, že sa do toho pustíme, a ako ste počuli, vypálilo to celkom fajn,“ vysvetlil Miloš.
Veľkú zásluhu na štýle Mango Molas má polovičný Peruánec, hráč na kongá Edy Portela, ktorého otec je z Peru a mama Slovenka. Keď začal hrať v skupine na kongá, priniesol do nej latinsko-americký vánok. Ostatní muzikanti sa mu s chuťou prispôsobili. Skupina je zaujímavá aj tým, že v tomto štýle tvorí vlastné skladby so slovenskými textami. „Pri tvorení slovenských textov vychádzame v prvom rade z príbehov zo života, ale občas popustíme uzdu fantázii a spievame o neskutočných veciach, alebo o tom, čo sa možno ešte len stane. Radi spievame v rodnej reči, ale máme jeden text aj v španielčine a ďalší v angličtine.“
Na koncerte odznelo aj niekoľko svetoznámych kubánskych skladieb s originálnymi textami. Spýtali sme sa, o čom spievajú Kubánci, keďže zatiaľ o všetkom ešte spievať nemôžu. Dozvedeli sme sa, že okrem ospevovania lásky a revolúcie Kubánci nádherne spievajú o úplne najjednoduchších veciach. Napríklad o tom, ako sa chlap ráno zobudí, ide na kávu, potom sa ide so svojou ženou poprechádzať na pláž, cez siestu navštívi milenku a večer si šťastný ide niekam zatančiť s vlastnou manželkou. Prosté, jednoduché, priamočiare a krásne texty, ktoré vraj nemajú nič spoločné s prudkým intelektom.
„Pre nás bolo veľmi zaujímavé vystúpenie pred koncertom famózneho kubánskeho speváka Ibrahima Fererra s osemnásťčlenným orchestrom. Ibrahim Ferrer má asi osemdesiat rokov a je jedným z posledných spevákov starej tradičnej kubánskej muziky. Časť členov jeho orchestra hrala predtým v známej kubánskej kapele Buena Vista Sosial Club. Zaujímavé bolo, že hrali aj niekoľko revolučných piesní. O politike sa s hudobníkmi nedalo diskutovať. Oni majú Fidela, a tým pádom bolo všetko vybavené.“
Skupina Mango Molas vydala v polovici tohoto roka svoje prvé CD s názvom Peňa, na ktorom sa prezentuje iba vlastnými skladbami. Doteraz okrem Slovenska a Česka koncertovali v Poľsku, Rakúsku a Nemecku. „V budúcom roku sa chystáme na európske festivaly. A potom šup – do latinskej Ameriky,“
dodal Miloš Voríšek.
Španieli nechcú veriť, že sme zo Slovenska
„Náš súbor Andalucia sa venuje španielskemu ľudovému umeniu flamenco. Je to veľmi náročné umenie, ktoré sa skladá z hudby, tanca a spevu,“ informovala nás promovaná choreografka Viera Masaryková, ktorá Andaluciu vedie a pokračovala: „My sa zaoberáme hlavne tanečným umením. Flamenco vyžaduje celého človeka, celú jeho dušu. Treba sa mu dôkladne venovať a precítiť ho.“ V celovečernom programe však súbor používa aj rytmiku – hru na castanety, bubienky a potlesky. Je to všestranné a veľmi pestré. Majú nádherné kostýmy, ktoré šije matka Viery Masarykovej. Popri flamencu sa venujú aj orientálnym tancom, ktoré vďaka búrlivej španielskej histórii s flamencom úzko súvisia. „Súbor Andalucia som založila pred sedemnástimi rokmi. Okrem vystúpení na Slovensku chodíme často do zahraničia. Najmä do Španielska, kde máme veľa priateľov. Najväčším ocenením je pre nás skutočnosť, že keď tančíme flamenco, Španieli nechcú veriť, že sme zo Slovenska. Chodievame aj do orientálnych krajín. V tomto roku sme boli pozvaní na festival v Tunise. Vystupovali sme v Turecku, na Malte a možno povedať, že v západnej Európe sa cítime ako doma,“ dodala Viera Masaryková.
Družina a slovenský folklór trochu inak
Vedúci hudobnej skupiny Družina sa predstavil iba menom Ati: „Na koncerte sme hrali repertoár najmä z nášho posledného CD, ktoré sme v septembri nahrali v Prahe. Náš štýl sme si sami nazvali etnobeat. Je to vlastne zlúčenina world music, big beatu, etnohudby. Postavený je na základoch slovenských ľudových piesní, ktoré do tej zlúčeniny prerábame. Chceme tak osloviť aj poslucháčov, ktorí sa inak folklóru nevenujú.“
Družina vznikla v roku 2000, väčšina členov kapely sú folkloristi, takže spojenie ortodoxného folklóru s inými modernými hudobnými žánrami je v ich prípade tak trošku hudobno-ekumenickou záležitosťou. „Nie je to nič nové. Napríklad skupina Prúdy sa v sedemdesiatych rokoch zaoberala používaním ľudových motívov vo svojich piesňach. My však text a základnú melodickú linku nemeníme, ale upravíme harmóniu a ešte do nej vložíme aj veľké percento vlastnej hudby. Robíme to z toho dôvodu, že viac ako deväťdesiat percent ľudových piesní nemá refrén. V úpravách ho preto nahrádzame dlhšími inštrumentálnymi pasážami,“ dodal Ati.
Pressburger Klezmer Band s atmosférou Balkánu
Pressburger Klezmer Band (PKB) z Bratislavy zožal veľký úspech. Klezmer je vlastne názov ľudovej hudby východoeurópskych židov, ktorú skupina obohacuje originálnymi aranžmánmi a kombináciami s inými hudobnými štýlmi. V interpretácii a objavili prvky jazzu, reggae, latino, ale aj slovenského, cigánskeho a balkánskeho folklóru. V tom najlepšom svetle sa predstavila speváčka Marta Patančoková, ktorú sprevádzali huslista a vokalista Andrej Werner, akordeonistka a sólová speváčka Snežana Jovič, keybordista Pavol Šuška, kontrabasista a sólový spevák Samo Alexander a hráč na bicie nástroje Martin Orosz. Huslista Andrej Werner nám povedal: „Skupina vznikla v roku 1995. V tejto zostave hráme asi od roku 2000. Dnešný koncert je sedemdesiaty v tomto roku. Hrali sme na Slovensku, v Čechách, Rakúsku, Nemecku a Poľsku. Pred štrnástimi dňami sme sa vrátili z festivalu Európske noci zo Štrasburgu, kde sme spolu s inými skupinami reprezentovali Slovensko.“
Akordeonistka a speváčka Snežana Jovič: „Som zo Srbska, z Baški Palanky neďaleko Nového Sadu. Do Bratislavy som prišla pred štyrmi rokmi študovať na vysokej škole múzických umení akordeón. V tomto roku som sa úplne náhodou zoznámila s PKB, keď ma zavolali, aby som s nimi spolupracovala na projekte poľského speváka André Ochodla Shalom. Ten si vybral PKB za svoju sprievodnú kapelu na koncertné turné v Rumunsku, Maďarsku, Francúzsku a na Ukrajine. Tá hudba, ktorá sa v skupine hrá, sa mi veľmi páči. Je živá, dá sa na ňu tancovať a má veľa spoločné s balkánskou muzikou. Je to štýl, ktorý mi sedí.“
Colourfest 2004 je mŕtvy, nech žije Coloufest 2005
Slávka Tóthová, riaditeľka Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Šali, ktoré bolo hlavným organizátorom tohtoročného Colourfestu, po jeho skončení povedala: „Ľudia sa bavili veľmi dobre a atmosféra bola skvelá. O to sa určite pričinili kapely, ktoré tu vystupovali. Na tohtoročnom Colourfeste sa zúčastnilo približne tristo divákov, čo je oveľa viac ako vlani. Teší ma najmä skutočnosť, že diváci neboli iba zo Šale. Na základe týchto skutočností plánujeme Colourfest v budúcom roku rozšíriť na dva dni.“
Marián Mrva

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Zelená Bratislava
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  3. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  4. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  5. Bezbariérové vozidlo
  6. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 121
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 135
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 103
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 743
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 732
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 363
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 400
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 253
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 173
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 928
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Hovoria mu aj simulant a súkromník. Nech sa príde Messi pozrieť na mňa, smeje sa

Seredský rodák má v piatej lige Juh bilanciu viac ako jeden strelený gól na zápas. Odstaviť kompletne šport na amatérskej úrovni je choré, hovorí.

Martin Hindák - na snímke vľavo z roku 2005, v strede ako reprezentant SR v plážovom futbale a vpravo po úspechu v rakúskej regionálnej lige.

V nitrianskej nemocnici je 61 infikovaných zdravotníkov, testujú všetkých pacientov

Pre COVID pacientov vyčlení nemocnica ďalšie poschodie v chirurgickom pavilóne. Plánované zákroky od dnešného dňa redukuje.

Chirurgický (vľavo) a liečebný pavilón.
Jaroslav Dóczy.

Mesto Nitra sčítalo už sto percent svojich domov a bytov

Do systému sčítania domov a bytov vstúpilo v Nitrianskom kraji zatiaľ 352 z celkového počtu 354 obcí. Celkovo je v regióne sčítaných 69 percent.

Ilustračná snímka bytového domu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?