Od operácie kŕčových žíl má Eva Súlovská z Rišňoviec neustále zdravotné problémy. Na tento, pomaly už rutinný chirurgický zákrok, ktorý pred dvomi rokmi podstúpila v nitrianskej fakultnej nemocnici, dokonca svojho života nezabudne. Ľavú nohu má stále veľmi opuchnutú a bolestivú.
„Som presvedčená, že lekári pochybili. Bola som už na viacerých operáciách, ale nikdy som sa nestretla s tým, aby ma lekár, anesteziológ, pripravil na operáciu až tesne pred zákrokom. Vždy to bolo po vzájomnej konzultácii a po preštudovaní si zdravotnej dokumentácie a chorobopisu. Teraz sa nič také nestalo a od samotného začiatku operácie som mala problémy. Dostatočne mi nezabralo napríklad lokálne umŕtvenie a pri zákroku som pociťovala hrozné bolesti, veľmi som kričala. Až potom ma uspali,“ spomína pacientka. Tvrdí, že bola v zlom psychickom stave, čo pripisuje nekoordinovanej príprave priamo pred operáciou.
Ďalšie utrpenie nasledovalo, keď sa po operácii prebrala v izbe. „Noha ma veľmi bolela, celá opuchla, a keď som na druhý deň mala vstať z postele, kvôli hrozným bolestiam som nemala odvahu ani sa pohnúť. Krv mi presakovala cez pyžamo. Druhá pacientka, ktorá bola operovaná v ten istý deň ako ja, bola úplne v poriadku. Mne lekári tvrdili, že ide o obyčajné varixy a určite to bez problémov rozchodím. Domov som prišla v hroznom stave, aj keď som ich stále upozorňovala, že to nemám v poriadku. Všetci mi tvrdili, že do troch dní problémy zmiznú. Úplne nešťastný bol zo mňa aj manžel. Veď noha bola čierna, fialová, zelená, mala všetky farby a strašne ma bolela,“ ešte teraz je do plaču pani Eve. Nepomáhal jej vraj ani doping liekmi proti bolesti. Rátala s tým, že každým dňom musí prísť uvoľnenie. Jej zdravotný stav sa, žiaľ, zhoršoval, až sa znovu ocitla v nemocnici. Tentoraz na internom oddelení.
„Tu si mysleli, že ma k nim priviezli po havárii auta, tak zle tá noha vyzerala. Sanitku mi spočiatku nechceli poslať, nech ma vraj niekto privezie. Až na telefonické urgencie mi ju napokon poslali. Lekár bol po príchode doslova šokovaný a vyhlásil, aby som sa nehýbala, lebo môže prísť k embólii. Na internom mi desať dní dávali infúzie, injekcie do brucha a po prepustení som si ich ešte vyše mesiaca sama pichala doma. Po takýchto skúsenostiach už nitrianskej chirurgii nemôžem dôverovať, hoci na internom oddelení som videla adekvátne úsilie. Tí robili, čo mohli a otvorene sa im môžem poďakovať. Nohu mi znovu otvorili a po odstránení krvných zrazenín som konečne unikla z ohrozenia života,“ hovorí pani Eva. Doma zostala na posteli pripútaná ešte dlhé týždne. Dva roky bola nastavená na endokrinológiu a každé tri týždne chodila na vyšetria. Prekvapilo ju, že potom už sanitku dostávala bez problémov, hoci priamo po operácii na ňu „právo nemala“. Teraz je nešťastná z toho, že postupne sa začínajú pridružovať ďalšie choroby, začínajú sa u nej prejavovať ťažkosti s dýchaním, má kardiologické problémy. Po všetkom, čo si pretrpela, sa rozhodla požadovať od nitrianskej fakultnej nemocnice odškodné. Tá jej zatiaľ zaplatila tritisíc korún ako bolestné, šesťsto korún za cestovné a 5535 korún za lieky. Viac jej vraj dať nemohli, lebo nemala už ďalšie potvrdenia. Ona však žiada odškodné vo výške 250-tisíc korún. „Keď si bývalý prezident mohol žiadať 450-tisíc, tak suma, ktorú žiadam ja, nie je vôbec vysoká. Keď sova má hodnotu vyše tridsaťtisíc, akú hodnotu má potom človek?“ pýta sa Eva Súlovská.
Ani s hľadaním právnej pomoci to nemala jednoduché. Keď vraj nitrianski právnici zistili, že majú vystupovať proti nitrianskym lekárom, tak sa vraj radšej vyhovorili. Právnika si napokon našla až v Trnave.
Z nitrianskej nemocnice sme sa dozvedeli, že pokiaľ ide o preplatenie odškodného, môže nemocnica vychádzať len z platných predpisov o odškodňovaní bolesti a sťaženého spoločenského uplatnenia. „Ak s výškou tohto odškodnenia pacient nesúhlasí, môže sa obrátiť na súd,“ informovala nás Mária Zatráková, právnička FN v Nitre.
