Výroba pálenky je čoraz drahšia, počet záujemcov o jej výrobu klesá aj v registrovanej pálenici v Mojmírovciach. „Spôsobila to vysoká spotrebná daň. Za liter stopercentného alkoholu zaplatí klient až stodvadsaťpäť korún. Keď k tomu pripočítame päťdesiat korún za réžiu a paušál za plyn, tak liter 52-stupňového alkoholu vyjde zákazníka približne na sto korún,“ hovorí Milan Kišš z mojmírovskej pálenice. Podľa neho ľudí od chodenia do páleníc odrádza aj zbytočná byrokracia s rôznym nahlasovaním na úradoch. Tá sa zvýšila najmä po vstupe Slovenska do Európskej únie. V minulosti v čase sezóny kúrili pod kotlami takmer bez prestávky, v súčasnosti robia maximálne desať hodín denne. Zmenila sa aj odrodovosť výroby. Kedysi prevládala výroba slivovice, v súčasnosti sa páli alkohol najmä z vykvasených marhúľ, jabĺk a vínneho prešu.
Tradícia pálenia v mojmírovskej pálenici sa začala ešte v roku 1941. Pred pätnástimi rokmi vymenili 250-litrový varný kotol za 350-litrový. Odvtedy prešli aj na vykurovanie z dreva na plyn. „Regulácia teploty je oveľa presnejšia, ľahšie vieme regulovať kvalitu pálenky. Jej stupňovitosť sa dolaďuje v destilačnom prístroji. Jeho dôležitou súčasťou je klobúk, z ktorého sa para vedie hrubou medenou spojovacou trubkou do chladiča. Vďaka spätnému sklonu sa na jej stenách zrážajú kvapky ťažkého alkoholu a stekajú nazad do kotla. To sa v domácich podmienkach pri tenkých trubkách nedá dosiahnuť,“ upozorňuje Milan Kišš, ktorý v minulosti pracoval ako analytický chemik. V pálenici pracuje už dvadsaťpäť rokov. V začiatkoch mu omylom do kanála ušlo vyše dvadsať litrov vodky. Odvtedy sa mu, našťastie, už nič podobné nestalo. Aj dobrú pálenku odporúča piť iba s mierou.
