Jeseň ako zo žurnálu

Ľuďom staršej generácie želáme príjemnú jeseň života. Zriedka je toto obdobie pre človeka také pekné ako tohtoročná jeseň. V Nových Zámkoch sa v rámci Mesiaca úcty k starším uskutočnili rôzne podujatia, na ktorých sa ozývali slová uznania seniorom.
Mesto pripravilo dôchodcom jedinečný kultúrny program. Na pódiu Centra kultúry Nábrežie sa 28. októbra odohral príbeh spevohry Maľované na skle. Účinkujúci - Divadlo mladých Mestského kultúrneho strediska a Miestneho odboru Matice slovenskej, Novozámocký mládežnícky a detský folklórny súbor (MaDFS) a Regionálne osvetové stredisko - vložili do predstavenia srdce i dušu, ale aj vtipné aktuálne repliky. Najviac sa páčila „hláška“ režiséra a rozprávača v jednej osobe Jozefa Palacku, “... a dôchodcovia budú dostávať dôchodok každý týždeň!“
O výške penzie sa nehovorilo, ale keby bola v takej výške ako úroveň predstavenia, asi by nebolo mnoho oponentov. Ochotníci svojím predstavením vniesli do duší prítomných radosť a potešenie. Aj budúcim generáciám dôchodcov želám, aby ich primátor pozýval na stretnutie osemdesiat- a deväťdesiatročných jubilantov mesta, aby aj v budúcnosti prvý občan mesta prejavoval záujem o činnosť organizácií dôchodcov a aby mestské zastupiteľstvo podporovalo aktivitu seniorov.
A hoci ešte aj 8. decembra 2004 bola jeseň, dôchodcovia novozámockej odborovej organizácie Elektrosvit si v Dome kultúry pripomenuli už koncoročné sviatky na vianočnom – výročnom stretnutí. So sympatickým kultúrnym pásmom im ho spríjemnili deti z Materskej školy na Slovenskej ulici v N. Zámkoch pod pedagogickým vedením Jarmily Procházkovej, Ingrid Vadkertiovej a Márie Palečkovej.
Na záver sa chcem poďakovať Mestu N. Zámky, jeho predstaviteľom, a všetkým, ktorí sa počas celého roka snažia nájsť cestu a vytvárať možnosti, ako spôsobiť radosť občanom, prestúpivším do veku, nazvaného jeseňou života. Kiežby bola taká pekná, ako tá tohtoročná jeseň, samozrejme, s výnimkou 19. novembra, keď Slovensko prečesala víchrica, ktorá poznačila na dlhý čas nielen Vysoké Tatry. Len od človeka bude závisieť, ako sa aj s týmto zlom vyrovná, ale nech sa deje, čo sa deje, nech si nikto – či je mladý, či je starý – nedá vziať radosť zo života.