Na olympijských hrách 1996 v Atlante nastúpil dokonca aj proti Dream Teamu III. so všetkým hviezdami z NBA, na rozohrávke čelil zoči-voči Gary Paytonovi. Doma pôsobil v Kaunase, legionárčil vo fínskych Helsinkách, ruskom Perme, maďarskom Szolnoku, litovskej Rige a nemeckom Würzburgu. Ako si za tri týždne zvykol v Nitre?
- Hm, Nitra je pekné mesto, ale nemám veľa času na jeho spoznávanie. Tréningy sú doobeda aj večer a medzitým si zvyknem pospať. Za tie roky profi kariéry si už človek zvykne na určitý režim, určite v tomto nie som výnimkou.
- Čo robíte, keď nespíte?
- Idem na prechádzku, alebo si sadnem k internetu. Zaujíma ma, čo je nové doma v Litve a tiež hľadám basketbalové správy z Európy, najmä o mojich bývalých kluboch.
- Čo hovoríte na nitrianskych fanúšikov?
- Vidno, že majú radi basketbal. Vedel by som si predstaviť ich hlasné povzbudzovanie aj vo väčšom počte a vo väčšej hale. Som totiž zvyknutý aj na väčšie kulisy.
- Ktorá bola pre vás tá rekordná?
- Neviem to presne, ale hral som pred asi 15 tisíc divákmi na olympiáde v Atlante v zápase o tretie miesto s Austráliou a pekná kulisa bola aj o dva roky neskôr v newyorskej Madison Square Garden na Hrách dobrej vôle.
- Aká je slovenská liga?
- Zatiaľ som videl tri mužstvá (pozn. red. - zhovárali sme sa pred duelom v Handlovej). Svit mal kvalitnejší tím ako Levice a Spišská Nová Ves, ale ďalších súperov nepoznám, tak sa mi ťažko hodnotí. Ale ak sa vrátia po zraneniach Tomek a Ridzoň, môžeme pomýšľať aj na titul.
- Titul? Nie je to odvážne povedať to čarovné slovo tak nahlas?
- Prečo? Ja hovorím, že môžeme byť prví. Nie, že budeme na sto percent prví.
- Ako ste zatiaľ spokojný so svojimi výkonmi?
- Vždy to môže byť lepšie. Naposledy som napríklad doma stratil veľa lôpt, viaceré preto, lebo ma súperova obrana zdvojovala. Pritom ma aj faulovali, ale rozhodcovia to nepískali. Neviem, prečo. Lepšie sa mi hrá na pozícii „dvojky“, aby som nemusel vynášať lopty od vlastného koša, ale tu musím hrať klasického rozohrávača. To som nehral pomaly desať rokov, naposledy na olympiáde.
- Vaše prihrávky spoluhráčom sú ako z iného levelu.
- Myslíte? Chce to čas. Spoluhráči si určite zvyknú, pracujeme na tom aj na tréningu. Tri týždne je predsa len málo na spoznanie sa. Musím sa zoznámiť so signálmi tímu a zároveň byť pripravený zobrať na seba zodpovednosť v dôležitých chvíľach. Z vydarenej prihrávky spoluhráčovi však mám väčšiu radosť ako z vlastného koša.
- Kde strávite Vianoce?
- Doma v Kaunase ma čaká manželka Irute, s ktorou sme spolu už 12 rokov, a dvojičky chlapci Rytis a Vainius. V marci budú mať 2 roky. Už mi chýbajú a teším sa, že po sviatkoch budeme v Nitre všetci pohromade.
- Aký darček prinesiete z Nitry rodinke pod stromček?
- Hm, zájdem do obchodu a určite niečo vyberiem, ale najväčší darček asi budem ja sám.