Do archívu obecnej knižnice v Mani (okres Nové Zámky) sa dostal výtlačok periodika Slovenská jednota z roku 1941, opisujúci niektoré vianočné zvyky v obci. „Síce už vymierajú v Žitavskej doline, ale starší ľudia ľpia na nich húževnate. Niektoré z nich vedia už len starci, vekom zošlí, ale s pamäťou bystrou,“ píše sa v novinách.
Štedrú večeru začínali oblátkami a na stôl postavili sito s orechami, z ktorého si každý so zažmúrenými očami po jednom zobral. Komu sa ušiel pokazený, do roka vraj celkom isto zomrel. Po ovocí nasledovali pupáčky, z ktorých gazdiná vždy jeden urobila väčší – aby také boli klasy cez žatvu. Po večeri paholok priniesol do kuchyne batoh slamy, ktorú položili pod posteľ. Spávali na nej deti, aby uvideli Ježiška, potom sa ňou obviazali slivky, aby dobre rodili.
Na Štedrý deň chodili dievky búchať na chlievy. Koľkokrát zakrochkala sviňa, toľko rokov im ostávalo do svadby. Deti, ktoré zvykli husi pásť, sa nesmeli pozrieť do sita, lebo by ich husi neposlúchali. Paholok na Štedrý deň pri napájaní koní hodil do putne jablko. Ak ho kone zožrali, boli celý rok zdravé ako to jablko. Škrupiny z vianočných orechov dávali sviniam, aby sa dobre vykŕmili, gunárovi zasa dávali na Štedrý deň cesnak, aby bol jedovatý.
Keď ľudia prišli z utierne domov, pofŕkali dvere vodou a hovorili: „Vyššie oheň ako voda.“ Verili, že taký dom do roka nezhorí.
„Hovorí sa, že cez utiereň vraj lichva v maštali hovorí ľudskou rečou a v studniach je víno. Ak tomu neveríte, zacestujte si na Veľkú Máňu s poriadnym sudom a môžete si vína nabrať, koľko len chcete,“ končí sa článok Slovenskej jednoty spred 63rokov.
