V čase, keď čelíme ekologickej katastrofe vo Vysokých Tatrách, si bytostnejšie uvedomujeme, čo znamená, keď horám víchor napne chrbticu a vylúpne z nich stromy, ktoré boli ich ozdobou a pľúcami. Všetky fotografie o Tatrách zostanú krásnymi - ako obraz alebo socha zostanú krásnymi napriek móde či meniacim sa zákonom estetiky. Táto myšlienka platí pre všetky krásne zábery hôr. A ak máte záujem také vidieť, je na to možnosť na galérii vestibulu Centra kultúry Nábrežie (CKN) v Nových Zámkoch až do 29. januára 2005.
Pod záštitou tunajšieho mestského kultúrneho strediska tu Novozámčan Peter Lakata (1972) vystavuje kolekciu snímok, na ktorých zachytil na večné časy majestát prírody – Walliské Alpy. Fotografie sa zrodili v auguste tohto roku. Autor sa však fotografovaniu venuje už od svojich dvanástich rokov, jeho prvým učiteľom v tomto nepovinnom predmete bol Karol Fazekas. Oslovila ho aj tvorba Pavla Breyera v roku 1988 a napokon on sám tri roky viedol fotografický krúžok v bývalom Dome detí a mládeže v Nových Zámkoch. Jeho profesionálna dráha sa ubrala iným smerom, ale vzťah k mladým aj k fotografii zostal. Prvý realizuje ako pedagóg Odbornej školy v Palárikove, zameranej na spoločné stravovanie, ktorej študenti pod vedením Gabriely Halásovej mu na vernisáž výstavy 30. novembra pripravili švédsky stôl ako z učebnice. Prvým návštevníkom, medzi ktorými bol aj primátor Gejza Pischinger, sa servíroval kompletný pokrm pre dušu aj telo.
Dôkazom druhého vzťahu P. Lakatu je výstava v CKN. Opísať jeho zábery je neľahkou a možno aj zbytočnou úlohou. Hovoria svojou zvláštnou rečou, ktorej dokáže porozumieť každý, kto chápe zmysel formy a súvislostiobsahu.
Autor: Mária Ballová